Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2006-2007 - Acta Ethnologica Danubiana 8-9. (Dunaszerdahely-Komárno, 2007)

Tanulmányok - Viga Gyula: A táj hasznosításának változásai a Bodrogközben (Összefoglalás)

7. O medzibodrožskom kameni

Možno je to prekvapujúce, ale významný vnútorný obchod bol aj so surovinou z kameňolomov horstva Horného Medzibodrožia. V kameňolomoch dolovali andezit, riolit, vulkanické tufy a používali ich pri stavbe domov v okolitých dedinách. V chotári Ladmoviec (Ladamóc) v povodí Bodrogu už po stáročia dolujú vápenec a aspoň do polovice 18. stor. možno doložiť aj pálenie vápna, vápeníctvo5“1 Piroxén-andezit (miestni obyvatelia ho nazývajú trachit) zo svätušského Veľkého vrchu a Malého vrchu (Nagy-hegy, Kis-hegy) a z Pilisa bol stavebným materiálom okolitých obcí.54 5S Podlá jedného opisu z roku 1799: „Táto usadlosť je známa tým, že nad ňou je jeden vrch, na ktorom sú také ploché kamene, že ich bez akéhokoľvek kresania možno použiť na pádimentum.“56 Obyvatelia obcí Biel (Bély), Veiké Trakany, Malé Trakany, Strážne (Őrös), ako aj za Latoricou ležiacich dedín Besa (Bés) Cičarovce (Csicser) stavali zo svätušského kameňa: vrstvenie plochých kameňov - od obytných domov cez hospodárske budovy až po ohrady - dodnes charakterizuje tvár Svätuší a okolitých obcí. Podobný kameň dolovali aj v Chlmci (Helmec) a Malom Horeši (Kisgéres).57

V rukách kamenárov, pracujúcich v kameňolome vo Svätušiach v našom storočí rozkvitalo svojrázne miestne remeslo, kresanie náhrobníkov. Na tvrdý kameň adaptovali dekory, symboly drevených náhrobníkov, vytvoriac tak svojrázny štýl lokálneho dekoratívneho umenia.

Sumarizujúc môžeme konštatovať, že vyššie spomenuté formy využívania krajiny sa uplatňujú v rámci rôznych lokálnych hospodárskych štruktúr a rôznorodých foriem hospodárstva, Ich meniace sa formy nevykreslujú iba historické procesy, ale aj mikroregionálne varianty tradičného spôsobu života a kultúry. Dnes je už neudržateľný ten obraz Medzibodrožia, ktorý tradičnú kultúru tohto svojrázneho kraja stotožňuje s tradíciou Dlhej Lúky (Hosszúrét). Potešiteľne sa množiace výskumy pomaly aj roztlačia krajový rámec: v kultúre južnej časti Medzibodrožia v Bodrogzugu sú čoraz viac rozoznateľné rysy Rétkôzu, resp. skupiny dedin na druhej strane Tise, kým početné kulttúrne črty dedín Horného Medzibodrožia pripomínajú usadlosti na pravom brehu Bodrogu. Detailný výskum týchto javov môže byť úlohou budúceho obdobia.

Literatúra

Andrásfalvy Bertalan

1963 Duna menti gyümölcsöskertek. Adatok a magyarországi déli Duna-szakasz népi gyümölcskultúrájának ismeretéhez. Értekezések, 271-305. p. Pécs 1973 A Sárköz ősi ártéri gazdálkodása. Budapest /Vízügyi Történeti Füzetek 6./

1975 Duna mente népének ártéri gazdálkodása Tolna és Baranya megyében az ármentesités

befejezéséig. Tanulmányok Tolna megye történetéből VII. Szekszárd.

2001 Gyümölcskultúra. In Magyar néprajz II. Gazdálkodás. Szerk.: Szilágyi Miklós. Budapest: Akadémiai Kiadó, 493-527. p.

54 Bogoly 1992, 11.

55 Schafarzik 1904, 369.

56 Udvari 1992, 83.

57 O staviteľstve v Malom Horeši (Kisgéres) sumarizujúc: Balassa 2000, 129-165.

156