Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2006-2007 - Acta Ethnologica Danubiana 8-9. (Dunaszerdahely-Komárno, 2007)
Tanulmányok - Viga Gyula: A táj hasznosításának változásai a Bodrogközben (Összefoglalás)
Možnosti polného hospodárenia v Medzibodroží pred reguláciou vodných tokov boli mimoriadne obmedzené: Podľa Zoltána Borsyho a Enikő Félegyházyovej len 10 % tohto kraja bolo nad hladinou povodňovej vody.15 16 Toto však neznamená, že by sa medzibodrožskí rolníci nesnažili rozšíriť plochu svojej ornej pôdy: spomienka na obilniny s krátkym vegetačným obdobím svedčí pravdepodobne práve o príležitostných obsadeniach pôdnej plochy.“ Historické pramene, ktorých je v 18.-19. stor. čoraz viac, obsahujú — síce nie konkrétne a okrem toho ťažko interpretovatelné - údaje, vzťahujúce sa na to, že rôzne vodné režimy, každoročne i podlá ročných období sa meniace podmienky zabezpečovali aj rozdielne možnosti pre hospodárenie. Vyzdvihnem tu len niekoľko príkladov, ktoré snád postačia na dokázanie toho, že „prispôsobenie sa“ nie je meravé ani nemenné a periodické stavy geografických mikroprostredí zabezpečujú pre činnosť dedinských spoločenstiev, resp. rolníckych hospodárstiev neustále meniaci sa rámec. V materiáloch urbárskeho priznania (investigatio) dedín regiónu Bodrogzug podávajú správu o nasledovnom. (Kurzívou vyzdvihujem z hľadiska našej témy najpodstatnejšie informácie.)17 Zalkod: „Chotár je rozdelený na dve časti (két nyomásra), urodí sa v ňom raž, ovos, ľan, kukurica a konope. Má lúky, na ktorých sa urodí seno a keď nie je povodeň, možno z nich získať seno, vhodné na chov dobytka , a vtedy možno kosiť aj mládzu...“ „Okrem obdobia veľkých povodní je tu dostatok pasienkov pre kŕmenie rôzneho dobytka. Pri domoch sú záhrady, v ktorých sa urodí dobrý tabak, kapusta, kukurica a k živobytiu potrebná zelenina.“ Viss: „Chotár je rozdelený na dve časti, urodí sa v ňom raž, ovos, ľan, konope a kukurica. Má lúky, na ktorých sa urodí seno a na ktorých ak dlho neleží povodeň, kosia seno, vhodné pre kŕmenie dobytka. V záhradách pri dome sa urodí tabak, kapusta a iná zelenina, ako i dostatočné množstvo rôznych semien. Obec má so zvolením panstva lúku, nazývanú obecná lúka, na ktorej sa urodí asi 20 vozov sena, mala aj jeden rybník, nazývaný Tökös, ale ten panstvo asi pred polrokom pre dedinčanov zakázalo.“ Pozrime sa ešte na urbárske priznanie jednej charakteristickej medzibodrožskej dediny Bodroghalom (Luka). „IV. Zisky: 1. Chotár obce je v dvoch častiach, ktorých obidve časti, keď Pán Boh na úrodu zeme vhodné počasie poslal, zvykli niečo zasiať, všetko sa modi. Tu siali aj obilie, ovos, jačmeň, kukuricu, ktorých úrodou pomáha k dostatku chleba. A viac takýchto, predovšetkým obilie, také, z ktorého aj cestovinové jedlá môžu s chuťou zjesť. 2. Lúky sú z väčšej časti také, na ktorých sa urodí tráva, z ktorej bude seno, vhodné na zimné kŕmenie hovädzieho dobytka. A sú aj také lúky, na ktorých by mohli kosiť aj mládzu v suchom počasí, keby sa dodržiaval poriadok a nevyhnali by na ich lúku aj dobytok z vidieka. Ale väčšinou, ak nevládne povodeň, aj sena sa im urodí toľko, že mládzu ani nepotrebujú, preto ani nikdy nebolo u nich zvykom...“ Investigatio vymenuje aj nepriaznivú situáciu a danosti usadlosti: „1. Pri mimoriadne veľkých povodniach voda poškodzuje aj niektoré nižšie položené polia. A pšenica sa aj tak neurodí v chotári. 2. Ich 2. Poľnohospodárstvo 15 Cituje: Frisnyák 2005, 237-238 16 Borsos 2000, 121-134 17 Cituje: Boros 1980, 121-132; K premenne rádovosti bodroghalomskej (Luka) poddansko-rofruckcj spoločnosti: Tóth 2000, 945-954. 147
