Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2006-2007 - Acta Ethnologica Danubiana 8-9. (Dunaszerdahely-Komárno, 2007)

Tanulmányok - Viga Gyula: A táj hasznosításának változásai a Bodrogközben (Összefoglalás)

poddaných-roľníkov, základom ich feudálych služieb produktívne hospodárenie, korystný spôsob života sa čoraz viac - najvýraznejšie po regulácii vodných tokov — obmedzoval na spôsob života menších skupín a ľudi v marginálnej situácii. V období, kam siahajú recentné doklady, už takmer poldruha storočia je jednoznačné, že pre človeka žijúceho v Medzibodroží - podobne ako pre roľníkov v iných oblastiach - bolo cieľom získať pôdu a dobytok, možnosť roľníckeho spôsobu života, čo bolo vzorovým modelom. Myslím, ze toto bolo najdôležitejšou hybnou silou ľudského života aj v predchádzajúcich storočiach. V súlade s tým pojednávam o formách využívania krajiny v takom slede, aký bol ich význam a akú hospodársku úlohu mali v roľníckom živote a v organizácii hospodárstva.’

1. Pastierstvo, chov dobytka

Pred úpravou vodných tokov a meliorizáciou boli rôzne danosti pasienkov v Medzibodroží bohatým zdrojom krmovín pre extenzívny chov dobytka.7 8 Je isté, že prispôsobiac sa danostiam krajiny a charakteru vegetácie, štruktúra chovu dobytka nebola homogénna ani pred reguláciou vodných tokov a zodpovedajúc tomu zložité boli aj chovateľské ciele.9 10 11 So stádami hovädzieho dobytka, chovaného na mäso i na prácu, ktoré zabezpečovali najväčší zisk zo zemepanských a poddansko-roľníckych hospodárstiev, vandrovali s malými amplitúdami medzi trávnatými pastvinami, prispôsobujúc sa k práve aktuálnemu stavu hladiny spodných vôd. V dobrých rokoch na pasienky v Medzibodroží prijímali aj stáda zvierat z oblasti Potisia a Nyírségu, v tejto súvislosti nemožno od seba oddeliť tento kraj od extenzívnych pasienkových plôch v oblastiach pri rieke Ondave, resp. Uhu a horného Potisia. Doplnkovým krmivom pre chovanie náročnejších koní - v záprahoch v Medzibodroží až do polovice 20. stor. sa zachovala dominancia volských záprahov s jarmom.1" - rovnako ako v jednej časti roka v stajniach chovaných dojníc, bolo aj v minulých storočiach seno z bohatých lúk. Moho archívnych údajov dokazuje význam žaluďov z dubových lesov v záplavových pásmach pri jesennom kŕmení v extenzívnom chove stád ošípaných, od prelomu 18.-19. stor. bolo kŕmenie doplnené kukuricou, ktorá sa objavika na pieskovitých kopcoch1' Ovčiarstvo bolo vytisnuté na vyššie položené oblasti Horného Medzibodrožia, jeho význam sa po regulácii vodných tokov zvýšil, v neposlednom rade aj kvôli zlepšeniu kvality pôdy „košarovaním“.

Pastvinová báza pastierskym spôsobom chovaných zvierat v Medzibodroží bola príznačným spôsobom dvojpólová: lúky i lesy mali v nej rovnako dôležitú úlohu. (Neboli od seba ostro oddelené.) Úbytkom lesov sa stala dominantnou úloha lúk a pasienkov v záplavovom pásme, ktorých význam sa zachoval - dokonca vzrástol po regulácii vodných tokov. (Početné údaje naznačujú, že majere - pomocou násilného zaberania pôdy — zaberali rozsiahle lúky a pastviny od poddaných12 ale čoraz prísnejšie boli aj nariadenia na ochranu lesných plôch, ktoré poskytovali dôležité pasienky. Čiže nielen rozsiahle klčo7 Iné riešenie sleduje napr. Balázs Borsos, ktorý v slede starších postupov pojednáva o rôznych formách využívania krajiny. Viď Borsos 2000.

8 Bodó 1992; Viď Frisnyák 2005, 238-240.

9 K súvislostiam pasienkov s rôznymi danosťami a spôsobov pasenia, ako i k otázke lúčneho hospodárstva: Borsos 2000, 106-120.

10 Bodó 1986.

11 Balassa 1973, 53-79; Szabadfalvi 1970.

12 Podia Sándora Gyimcsiho v usadlostiach Zemlínskej župy ku koncu 18. stor. násilne pripojili 23—59% roľníckej pôdy k majorom. Gyimcsi 1970, 37.

145