Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2006-2007 - Acta Ethnologica Danubiana 8-9. (Dunaszerdahely-Komárno, 2007)
Tanulmányok - Viga Gyula: A táj hasznosításának változásai a Bodrogközben (Összefoglalás)
Acta Ethnologica Danubianu 8—9 (2007), Komárom-Komárno Premeny vo využívaní krajiny v Medzibodroží Viga Gyula Pamiatke Ivana Balassii Medzibodrožie - podobne ako iné vodnaté oblasti maďarskej Dolnej zeme - vedecký záujem dlho považoval za relikt archaických postupov, „prastarých“ náradí a techník, celkove za relikt starodávneho spôsobu života. Toto chápanie posilňovala aj skutočnosť, že po vytýčení trianonských hraníc (1920) sa výskum sústreďoval viac na južnú k M Marsku patriacu časť kraja, prekrývajúc tým aj regionálnu členitosť Medzibodrožia a kladúc u, popredia výskumného záujmu predovšetkým dávnejší vodný svet Dlhej lúky (Hosszúrét). Za uplynulé polstoročie neobyčajne mnoho vedeckých výsledkov spestrilo paletu tohto dávnejšieho poňatia a popri faktoch z oblasti histórie osídlenia, agrárnej histórie, prírodnej a spoločenskej geografie ako i národopisu, výskum iných krajov s podobnými danosťami slúžil systémovému chápaniu problému.1 Rané dejiny osídlenia Medzibodrožia a výsledky novších archeologických výskumov sa zdajú potvrdiť skoré „obdobie rozkvetu“ tohto kraja a jeho ludu., čo však neznamená, že by sa zatiaľ neformovali prevažne len teoretické názory o tejto otázke.1 2 K premenlivým povrchovým formám krajiny sa vzájomne striedajúce generácie ľudí v Medzibodroží rôznymi spôsobmi prispôsobovali. Formy činnosti sa organizovali v komplexných formách stratégie spôsobu života, ktoré v jednotlivých mikroregiónoch, dokonca i v jednotlivých dedinách vytvárali charakteristické, ale i podľa skupín osídlení modelovateľné typy. Žiaľ, sieť historických výskumov dnes ešte nie je dosť hustá na to, aby sme takýmto spôsobom mohli zobraziť prevádzkový systém jednotlivých lokalít: ručne zhotovené mapy informujú len o využívaní krajiny z 18., ale najmä z prvej polovice 19. storočia. K ohraničeniu krajinno-historických formácií ja sám považujem za prijateľné členenie Balázsa Borsosa, ktoré — popri skorších mikroregionálnych členeniach — využíva charakteristické znaky nadmorskej výšky, reliéfu terénu, sídelno-geografickej situácie, typu osídlenia, priemernej ročnej teploty a množstva zrážok ako aj lokálnych typov pôdy a na základe toho vyčlenil desať typov využívania krajiny. Myslím, že mikroregióny Bodrogzug-Szigetköz, Potisie, kopcovitý kraj pri Rozvágyi, povodie riek Karča, Bodrog, Tice, Chlmecká pahorkatina, Hosszúrét ohraničujú zároveň aj mikroregionálne formy spôsobu života. Borsos dospel aj k tomu záveru, že pred reguláciou vodných tokov ovplyvňovali územné členenie hospodárenia predovšetkým tri geografické činitele: 1 Dóka 1977; Dóka 1987; Valter 1974; Balassa 1975; Boros 1980; Boros 1980; Boros 1997; Frisnyák 1990; Frisnyák 2005; Andrásfalvy 1973; Bellon 1989; Bcllon 1991; Bcllon 2003; Borsos 2000; Siska 1986; Viga 1996; Sumarizujúca bibliografia: Nagy 1999. 2 Révész 1996. 193-206; O dávnom hospodárení v záplavových oblastiach detailne: Andásfalvy 1973. O problematike sumarizujúc: Frisnyák 1990. 227-245; Dankó 2001. 89-109. .43
