Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2005 - Acta Ethnologica Danubiana 7. (Dunaszerdahely-Komárno, 2005)
Tanulmányok - L. Juhász Ilona: A permonyik. A bányaszellem és bányamanó egy gömöri bányásztelepülés, Rudna hiedelemvilágában (Összefoglalás)
Vo viaczväzkovej monografii, predstavujúcej Slovensko, v II zväzku s názvom Ľud, prezentujúcom ľudovú kultúru, je uvedená poverová poviedka súvisiaca s banským duchom, čo znamená, že v banských oblastiach poznajú túto poverovú postavu a okrem iného ju nazývajú aj trpaslíkom a „piadimužíkom". Opisujú ju ako nízku bytosť, ktorá sa vzrastom podobá 3-4-ročným deťom, ale hlavou sa podobá starcovi a má dlhú bielu bradu. Piadimužíci bývali pod zemou, kopali a chránili cenné kovy a rudy. Podobne ako baníci, aj oni nosili koženú zásteru, sure, v jednej ruke mali mlat, v druhej kahanec. Blížiace sa nešťastie naznačovali baníkom tým, že sa pred nimi objavili (Filová-Mjartan 1975, 1029). V zbierke poverových rozprávaní, zostavenej Jánom Michálkom, môžeme nájsť jedinú poviedku súvisiacu s banskými duchmi, tu však názov permonik nepoužívajú. Podľa tohto príbehu miestni obyvatelia, prechádzajúc okolo nepoužívanej starej bane, počuli vždy na svitaní spod zeme výkriky baníkov, ktorí tam kedysi našli svoju smrť: volali na seba: „Ohó, ohó” alebo „Čakaj, čakaj!”, tak ako to zvykli pri práci pred svojou smrťou (Michálek 1991, 124). V Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska sa heslo permonik nenachádza, ale nenájdeme tu ani heslo banský duch, napriek tomu, že väčšina poverových poviedok, doteraz známych z odbornej literatúry, pochádza práve z banských oblastí na území dnešného Slovenska. Iba v hesle banícke obyčaje nachádzame odkaz na pernionikov, a síce v texte opisujúcom banícky sprievod, kde je tento názov uvedený len v zátvorke. Podľa popisu na čele sprievodu po bačovi, držiacom v ruke dreveného hada, ,,nasledujú bergmani (permoníci)...” (Botík-Slavkovský 1995, 1: 29). V okresnom sídle, kedysi chýrnom banskom meste Rožňave, ležiacej v susedstve skúmanej obce Rudná, niekoľkí zamestnanci bývalej - po prevrate roku 1989 zatvorenej - bane založili v roku 2000 Gemerský banícky spolok pod názvom Bratstvo. Jeden člen spolku v roku 2000 publikoval príbehy o baníkoch pod názvom Banícka nátura, ktoré sám zozbieral a ktoré mu v čase jeho pracovného vzťahu buď rozprávali alebo on sám bol účastníkom tej-ktorej udalosti. Je prekvapujúce, že v publikácii sa ani raz nevyskytuje slovo banský škriatok alebo permonik, a nenájdeme v nej ani s ním súvisiace poverové rozprávanie. Možno tu nájsť len jeden taký príbeh, ktorý dáva tušiť, že baník, z ktorého si jeho druhovia urobili žart, si myslel, že sa zjavili banskí duchovia, keď mu zhasol kahan a v hĺbke zostal na chvíľu v úplnej tme. Poznamenávam, že príbehy v tejto knihe boli napísané v duchu tzv. vedeckého svetonázoru a absolútneho odmietania povier (Zúdel 2000). V slovenskej odbornej literatúre, ktorú som mala k dispozícii, som viac údajov vzťahujúcich sa na banského ducha nenašla, ale v priebehu dôkladnejšieho výskumu by sme určite mohli objaviť rozsiahlejší materiál. Stálo by za to preskúmať aj fondy slovenských národopisných archívov. Nemecká odborná literatúra vzťahujúca sa na banských duchov je v protiklade s maďarskou a slovenskou veľmi bohatá, od jej výpočtu teraz odhliadnem (viď obrovské množstvo údajov a ďalšiu literatúru: Bächtold-Stäubli 1927). Teraz poukážem len na publikáciu predstavujúcu európske banícke povesti, ktorá vyšla v Lipsku roku 1974. Dielo zostavil Manfred Blechschmidt a popri poverových poviedkach viacerých európskych národov sú tu zastúpené aj početné české, ako i dva slovenské, presnejšie hornouhorské príbehy, jeden pochádza z Banskej Štiavnice, druhý z Kremnice. V publikácii sa nachádza aj jediná banícka poviedka pochádzajúca z Maďarska, zo Šopronu, tá však nesúvisí s banskými duchmi, kým banskoštiavnická a kremnická áno. Tieto príbehy redaktor vybral zo zbierky poviedok, ktorá vyšla v nemeckom jazyku roku 1934 v Prahe (Gustav Jungbauer: Deutsche Sagen aus der Tschechoslowakischen Republik). V príbehu z Banskej Štiavnice sa 12 banských duchov objaví v podobe dievčat v bielych šatách, ktoré bosé tancujú 82
