Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2005 - Acta Ethnologica Danubiana 7. (Dunaszerdahely-Komárno, 2005)

Tanulmányok - L. Juhász Ilona: A permonyik. A bányaszellem és bányamanó egy gömöri bányásztelepülés, Rudna hiedelemvilágában (Összefoglalás)

V Dodatkoch medzi iným uvádza dva príbehy (nazýva ich rozprávkami), ktoré súvisia s banským škriatkom. V prvom texte s názvom Rozprávka o smädnom banskom trpaslíkovi nazýva informátor banským trpaslíkom alebo len trpaslíkom bytosť, ktorá vždy vypije baníkom pitnú vodu. Baníci berú na zodpovednosť sud na vodu a nechcú mu veriť, že voda len tak sama od seba zmizne. Aby prišli na koreň veci, vystriehli, čo sa stane s vodou a uvideli, že ju vypil trpaslík v otrhaných šatách. Nechceli mu ublížiť, lebo sa báli, že im prinesie nešťastie, preto sa rozhodli, že v bani umiestnia pri vode pár čižiem a oblek. Trpaslík si oblečenie vzal so sebou, a potom sa už nikdy viac nevrátil (Nemesik 1961, 43-45).

V druhom príbehu s názvom Rozprávka o chudobnom baníkovi bytosť, ktorá sa objaví v bani s baníckym kahanom a pomôže baníkovi, nazýva informátor „neznámym človekom”. Je jednoznačné, že ide o príbeh z kategórie povestí o pomáhajúcom banskom duchovi, pretože „neznámy človek” si za svoju pomoc pýtal od chudobného baníka polovicu jeho mzdy. Keď prišlo k deleniu, zvýšil jeden halier. Keď ho chcel baník rozrezať na polovicu, neznámy človek mu povedal: „Nech je tvoj celý zárobok do posledného haliera. Ja ho nepotrebujem, pretože som kráľom útrob Zeme, ktorý milión rokov vládne v zemských hlbinách ” (Nemesik 1961,45-47).

Podľa autorky hesla banský duch v 1. zväzku Maďarského národopisného lexikónu, Ilony Nagy, sa poverové poviedky o permonikoch rozšírili prostredníctvom nemeckých baníkov, ale vyzdvihuje pri ich šírení aj úlohu slovenských a juhoslovanských baníkov. Pretože sa vyskytoval v poverových predstavách viacerých národností, možno mu pripisovať rôzne názvy, veď pre túto bytosť sú okrem pomenovania banský duch a permonik známe aj názvy banský pastier, banský trpaslík, bergmándli, bergmanli, berkanik, birgej, permantli, perťmanik a pörtmandli. Väčšina týchto názvov poukazuje na nemecký pôvod. V rôznych banských oblastiach Uhorska popisujú zovňajšok banského ducha odlišne, najčastejšie je to drobná postava bradatého trpaslíka, ktorý nosí červenú čiapku a odev, v ruke drží banícke náradie. Vo Veszprémskej župe však vystupuje v poverových poviedkach ako obor, v Börzsönyi je bezhlavý, ale opisujú ho aj vo zvieracej podobe. Ilona Nagy zaraďuje sujetové typy poverových poviedok do siedmich skupín. Podľa prvej vystupuje banský duch ako pomocník, pracuje namiesto baníka, ktorý si s ním rozdelí mzdu. Banský duch v povestiach druhej skupiny dopredu upozorňuje na nebezpečenstvo. Tretiu skupinu tvoria zákazové povesti (maď. tabumondák), v ktorých banský duch potrestá tých, ktorí sa previnili proti banským pravidlám. V príbehoch, patriacich do štvrtej skupiny, baník na Štedrý večer zablúdi a banský duch ho obdaruje zlatom, ktoré sa však okamžite stratí, ak sa baník vráti domov. V piatej skupine v bani vypukne požiar a banskí duchovia nedovolia odniesť odev baníkov. Ak ho predsa odnesú, vypuknú nové požiare. V poviedkových typoch šiestej skupiny sa vždy stratí voda, ak však banským duchom zhotovia nové šaty, tí sa už nikdy viac neukážu a aj voda zostane.

V poslednej skupine povestí banskí duchovia prosili, aby ich vzali na voz. Ak ich baníci radi odviezli, voz len tak letel (Nagy 1977, 214).

V Katalógu maďarských poverových poviedok (Magyar Hiedelemmonda Katalógusa), ktorý zostavila Anna Bihari, pod heslom banský duch, banský trpaslík delí poverové povesti do troch skupín: 1. banský duch pomáha baníkom, upozorňuje baníkov; 2. banícki trpaslíci trestajú ľudí alebo si z nich robia žarty; 3. zlomyseľný banský duch, banská príšera. V prvej skupine sú zastúpené dve, v druhej a tretej po jednej poverovej povesti, ktoré zaznamenal Jenő Barabás v Rudnej roku 1955 (Bihari 1980).

Tekla Dömötör vo svojej knihe A magyar nép hiedelemvilága (Poverové predstavy maďarského ľudu) pojednáva pod heslom obri, trpaslíci aj o banských duchoch. Píše, že počas svojich výskumov v okolí miest Tatabánya a Salgótarján v roku 1950 zaznamenala, že miestni baníci označovali banského ducha názvom pörtmandli a rovnako ich nazývali aj baní-79