Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2005 - Acta Ethnologica Danubiana 7. (Dunaszerdahely-Komárno, 2005)

Közlemények - Tóth Annamária: Szakrális objektumok az abaúji Hegyköz településen

Krista. Kým v prvom prípade je okrem dvoch výnimiek umiestnený na kamennom kríži, v druhom prípade je obvykle na kamennom alebo železnom kríži z kovaného železa.

Vo svojom výskume som sakrálne objekty z priestorového hľadiska rozčlenil do troch skupín: 1. prícestné, 2. tie, ktoré boli postavené na miestach vysvätených už pred stavbou objektu (cintorín, okolie kostola), 3. postavené na obývanej parcele. V poslednom prípade možno z konfesionálneho hľadiska pozorovať nasledujúce rozdiely: Kým v dedinách obývaných prevažne gréckokatolíckym obyvateľstvom (Filkeháza, Mikóháza) sa praktizuje stavanie kríža pri obytných domoch, zatiaľ u rímskokatolíkov (Füzér, Kishuta, Pálháza) jc zvykom umiestňovať sakrálne sošky výlučne do výklenkov. Stáva sa, že kríže stojace dnes na súkromnom pozemku boli z hľadiska cieľa ich postavenia chotárnymi krížmi, len zmenou prostredia sa stali nepriamo krížmi stojacimi na obývanom pozemku.

V katolíckych usadlostiach Hegyközi! sú najčastejšie objekty postavené s cieľom vďakyvzdania (kríž, výklenok so sochou). Staviteľmi sú súkromné osoby, členovia náboženskej obce s istým materiálnym zázemím. V takomto prípade sa možno pre mnohých jednoznačne natíska otázka hĺbky náboženského cítenia majetného človeka ako vzťahu príčiny a dôsledku, ale podľa môjho názoru v pozadí hrajú úlohu aj iné, spoločenskými normami dané očakávania. Je to zvlášť zrejmé najmä tam, kde veriaci príslušníci dedinského spoločenstva nedisponujú takou materiálnou bázou, ktorá by umožnila stavbu vlastného kostola. V takýchto prípadoch bolo prirodzenou povinnosťou majetnejších vytvoriť náboženské centrum - postaviť kríž a vo väčšine prípadov - zvonicu.

V uplynulom období (1990 ) sa stavalo stále menej objektov sakrálneho charakteru. Z hľadiska dôvodu ich postavenia sú to väčšinou votívne kríže a kalvárie na znak vďakyvzdania. Nápisy na krížoch obsahujú úryvky liturgických modlitieb bez uvedenia mena staviteľa. Avšak cieľ ich stavby môže byť v jednotlivých prípadoch odlišný. Kým spomenutý príklad svedčí o hlbokej nábožnosti, postavenie sakrálneho objektu môže mať občas aj funkciu prostriedku. Pre mestského človeka, ktorý sa prisťahoval do usadlosti, je to najrýchlejší spôsob, ako sa začleniť do spoločenstva veriacich. Takým je aj prípad z obce Vilyvitány, kde mladý úspešný podnikateľ dal postaviť kríž po tom, ako sa prisťahoval do dediny.

Okrem už uvedeného sa komplexným spôsobom zaoberám aj funkcionálnymi otázkami sakrálnych stavieb stojacich vo voľnej prírode na základe zvykov, ktoré sa k nim viažu, úlohy, ktorú majú v ľudovej zbožnosti, schválenej miestnou náboženskou praxou, veď priestorovosť a funkcia spolu hrajú úlohu v (náboženskom) živote obce. Zaoberal som sa úlohou, ktorú spĺňali objekty v posvätnom a profánnom čase, v náboženskej praxi cirkevného roka a všedných dní, v individuálnom i kolektívnom náboženskom živote.

Kedysi mali sakrálne objekty v živote dedinského ľudu dôležitejšiu úlohu, boli dejiskom osobného i spoločenského života. O tom svedčí bohaté zvykoslovie a poverovč predstavy. Objekty sa stávajú predmetom náboženskej piety ich vysvätením, čo nie je len formálnym aktom: obrad vysvätenia posilní vo veriacich úctu k nim, ako i ochranu predmetu úcty. Deň vysvätenia si zapamätajú, obvykle k tomu dňu vykonávajú aj renovovanie objektu. Pri prechádzaní povedľa neho je zaužívanou formou vzdania úcty prekrižovanie sa, nadvihnutie klobúka, ktoré je často spojené s krátkou modlitbou. Dnes to už neznamená cirkvou predpísanú modlitbu, vo väčšine prípadov je sformulovaná individuálne. Krucifixy vyhľadávali veriaci viackrát za rok, rovnako v posvätnom i profánnom čase. Skupinovo pri príležitosti hodov, počas májových pobožnosti a na Všetkých svätých.

Okrem zvykov sa k objektom viažu rôzne - ústnou tradíciou šírené - príbehy, názvy. V ľudovej pamäti dlhšie zostávajú zázraky, ktoré sa udiali pri krížoch či sochách. Tie potom často vyfarbené žijú ďalej v pamäti jednotlivcov.

Okrem stavania krížov, vyobrazenia útrap Ježiša Krista na skúmanom území veľký počet objektov poukazuje na úctu svätcov, zvlášť Panny Márie. Časté je zobrazenie Márie pri dolnej časti kríža, ako aj zapustené do podstavca s malým Ježišom, resp. v scéne piety. Okrem toho ju možno vidieť aj na dvoroch súkromných domov, vloženú do samostatných výklenkov alebo vyhĺbených do štítu domu. V oboch prípadoch sú v ochrannej funkcii dejiskom individuálnej pobožnosti.

(Preklad Ida Gaálová)

202