Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2003-2004 - Acta Ethnologica Danubiana 5-6. (Dunaszerdahely-Komárno, 2004)

Tanulmányok - Székely Zoltán: Középkori képoszlopok Győrött

Božie muky zo stredoveku v Rábe

Zhrnutie

Stredoveké Božie muky sme doteraz poznali len z úzkeho okraja západného Maďarska, z mesta Šopron a jeho širšieho okolia. Boli však pravdepodobne rozšírenejšie obrazové a písomné pramene naznačujú, že v minulosti stáli aj v ehotári mesta Ráb (maď. Győr).

V roku 1566 zhotovil kresbu rábskeho hradu a vojenského tábora eisára Maximiliána II. taliansky staviteľ hradov Nieolo Angielini, ktorú potom v čiastočne prepracovanej podobe publikoval v roku 1597 Georg Hoefnagel formou pekne vypracovanej rytiny v V. zväzku topografickej encyklopédie Georga Brauna a Franza Hogenberga Civilities Orhis Terranmi. Na tejto rytine je zobrazený obrazový stĺp pri tehelni v mestskej časti Sziget (Ostrov). Pôvodná Angieliniho kresba sa nezachovala, ale jej presné kópie sa nachádzajú v štokholmskom a štuttgartskom hradnom albumé.

Kópie jednak potvrdzujú vyobrazenie na Hoefnagclovej rytine, jednak zobrazujú ďalšie dve Božie muky, ktoré stáli oproti Fehérvárskcj bráne hradu, resp. oproti Novej bašte.

Spomedzi troch Božích múk možno tú. ktorá sa nachádza pri Fchérvárskej bráne, s istými výhradami dať do súvislosti s údajom listiny Rábskej kapituly z roku 1519, v ktorej sa spomína monument s názvom Pečatný obraz, nachádzajúci sa približne na označenom mieste.

Božie muky stojacie oproti Novej bašte patrili podľa Angieliniho kresby k tzv. starému cintorínu, patrili teda azda k typu známemu na rakúskych územiach, k úmrtným lampášom (Tolenleuchle).

Počet známych drobných sakrálnych pamiatok okrem už spomínaných môžeme obohatiť ešte o jednu: údaj z roku 1524 hovorí o obraze, ktorý stál na území dnešného mesta, vtedy zrejme patriacom k dedine Szentbenedekfalva.

Rábske monumenty zmietli búrky tureckých vojen, dodnes po nich nezostala už ani stopa.

(Preklali Andrea Duheková)

105