Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2002 - Acta Ethnologica Danubiana 4. (Dunaszerdahely-Komárno, 2002)
A kisemlékkutatók 15. nemzetközi tanácskozásának előadásaiból - L. Juhász Ilona: A sírjeltől a nemzeti szimbólumig. Emlékoszlopok és kopjafák, mint a nemzeti identitás kifejezői
začali tieto drevené náhrobky vo všeobecnosti považovať za klasický maďarský motív, zväčša kvôli romanticky ladeným vysvetleniam ich pôvodu, viažúcim sa k obdobiu pred osídlením Karpatskej kotliny, resp. k pompéznym stredovekým vojenským pohrebom. Náhrobky postavené na symbolických hroboch v roku 1976 pri príležitosti 450. výročia bitky pri Moháči možno dnes už považovať za národný symbol. Neskôr boli na pamiatku veľkých národných udalostí (1848, 1956 atď.) postavené podobné vyrezávané pamätné stĺpy na celom maďarskom jazykovom území. Tie už nemajú funkciu symbolických hrobov, ale sú jednoznačnými pamätníkmi, vyjadrením národnej identity. Prvý pamätný stĺp na území južného Slovenska bol postavený v Novej Stráži pri Komárne účastníkmi Letného kultúrneho tábora v roku 1977. Následne boli takéto národné symboly postavené pri príležitosti podobných kutúmych podujatí a dôležitých národných sviatkov na verejných priestranstvách obcí a malých miest na celom území južného Slovenska. Prednáška pojednáva o historickom i geografickom rozšírení kopijových stĺpov na maďarskom jazykovom území Slovenska. (Preklad: Andrea Dubeková) 1. Speerholzartiges Grabmal auf dem Zentralfriedhof in Rosenau 2. Speerhölzer am Autocamping in Órsújfalu/Nová Stráž (Ansichtskarte) 73
