Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2002 - Acta Ethnologica Danubiana 4. (Dunaszerdahely-Komárno, 2002)
Fórum
sa ťažko opúšťajú miesta prameňov. A mestá, Tvoje deti, na rozľahlom jazere, na lúkach Neckaru a Rýna, všetky vedia, že nejestvuje lepšie miesto pre život. Ja však chcem na Kaukaz! Lebo ešte i dnes počuť v povetrí: Ako lastovičky sú slobodní básnici. I bez toho viem, čo mi prezradili za mladi, že za starých čias rodičia nemeckého národa, nečujne lákaní vlnami Dunaja, v letné dni, hľadajúc tienistý úkryt pred Slnkom, vedno s jeho deťmi zostupovali k Čiernemu moru; a teda sa toto nenadarmo nazýva pohostinným. K prvej zastávke nášho výletu, miestu poklesu hladiny Dunaja (Donauversinkung) v Immendingene sme sa dostali pešo z parkoviska na okraji mesta, na brehu riečky, ktorá tu má šírku ani nie desať metrov. Postupovali sme skalnatým, hrboľatým, lesnatým terénom, kde nás na brehu Dunaja vítala skromná drevená tabuľa s týmto nápisom: “Miesto poklesu hladiny Dunaja. Tu Dunaj na asi 155 dní v roku úplne vyschne“. Dôkazom významného poklesu množstva vody a sily vodného prúdu je aj malý ostrov, ktorý sa vytvoril v blízkosti pravého brehu rieky. V tiché suché letné dni je možné nielen vidieť, ako z koryta Dunaja mizne voda, ale aj počuť, ako cez skalné praskliny steká do systému karstových podzemných jaskýň. V tomto čase koryto rieky úplne vysychá a dá sa po ňom chodiť. Prírodný úkaz vysychania Dunaja je známy niekoľko storočí, vody Dunaja pri Immendingenu pritekajú na priepustné vrstvy švábskojurského karstového vápencového terénu, presakujú do hĺbky a tečú pod povrchom neustále sa rozširujúcim systémom jaskýň južným smerom. Po 12 kilometroch, teda asi po 60-hodinovom putovaní v podzemí, táto voda vyviera obrovskou silou na povrch v skalnej praskline ako potok Aach. Aach sa vlieva do Bodamského jazera a takto vody horného toku Dunaja sprostredkovane cez toto jazero napájajú Rýn, a teda sú v podstate jedným z jeho prítokov. Na dôkaz súvislosti medzi podzemným tokom Dunaja a prameňom Aachu vliali v roku 1877 do vody Dunaja v mieste poklesu veľké množstvo farby, oleja a kuchynskej soli. Všetky tri látky sa v hojnom množstve objavili v prameni Aachu. Od 60. rokov pravidelne jaskynný systém skúmajú aj potápači, ktorí prečistili a rozšírili jeho úzke chodbičky, vyniesli na povrch kosti zvierat, zhotovili fotografie veľkých siení. Krátko po spomínaných pokusoch sa o presakovaní vôd Dunaja zmienili aj maďarskí zemepisci. István Hanusz ho vo svojej knihe Zemepisné a národopisné obrázky zo strednej Európy opisuje takto: “Mladý Dunaj tiež časť svojich vôd ukrýva a tajne ju kladie do lona svojho druha na opačnej strane hôr, Rýnu. Už oddávna existovalo podozrenie, že tajne mrhá 210
