Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2000-2001 - Acta Ethnologica Danubiana 2-3. (Dunaszerdahely-Komárom, 2001)
1. Tanulmányok - Schippers, Thomas K.: A határok egyenlőtlensége s annak módszertani következményei az európai etnológusok számára
Nesúrodosť hraníc a metodologické dôsledky tohto fenoménu pre európskych etnológov Résumé Autor sa v tejto úvahe zaoberá niektorými metodologickými a teoretickými problémami, ktoré sa týkajú kartografického určenia kultúrnych hraníc a stanovených hraníc (limitov). V prvom rade zdôrazňuje tú skutočnosť, že nápad o vytvorení hraníc je úzko spätý s určitým, historicky dokázaným a predovšetkým západným dvojdimenzálnym obrazom sveta, ktorý je často používaný ako uznávaná metóda výkladu nielen geografických ale aj mnohých iných tém. Národné mapy sa pre mnohé európske štáty stali obzvlášť od 19. storočia po zavedení všeobecnej povinnej školskej dochádzky "grafickými ikonami”, ktoré predstavujú národné štáty, ktorých siluetu mnohí spájali so stelesneným obrazom "celku”. Táto skutočnosť často zapríčinila silné citové putá s hranicami, ktoré boli vnímané ako "druhá koža”: spochybnenie, prečiarknutie alebo popieranie oficiálne, politicky vytvorených hraníc prostredníctvom hoci akademického zmapovania niekoľkých artefaktov alebo posmešných veršovačiek by znamenalo útok na legálne inštitúcie. Mnohí európski etnológovia z tohto aj z iných dôvodov sa dodnes zdráhajú určiť akékoľvek (kultúrne, tematické) hranice, a často uprednostňujú metódu bodových značiek, ktorá je menej riskantná, ale často ťažko vnímateľná. Tento prístup vyzdvihuje taktiež metodologické ťažkosti, ktoré sa týkajú vyznačovania hraníc na etnografických mapách, keďže od autora sa vyžaduje vysoký stupeň interpretácie, a preto dodnes ho aplikuje iba niekoľko vedcov. Podľa predstáv matematikov, ktorí sa zaoberajú tzv. "nerovnosťami”, a na základe dlhodobých poznatkov kartografov stanovená hranica (limit) alebo hranica je takým javom, ktorý je úzko spätý, priam podriadený zvoleným stupňom bádania. Ak stanovenú hranicu (limit) pozorujeme "z príliš krátkej” vzdialenosti zdá sa, že sa v nekonečnosti detailov doslova stratí, kým pozorovanie ”z príliš veľkej” vzdialenosti sťažuje samotné bádanie limitu. Zdá sa, že limit alebo hranica disponuje zvláštnou vlastnosťou objavenia a zmiznutia, a to podľa relevantných stupňov a úrovní zvolených pozorovateľom. V dôsledku náchylnosti okrajov a hraníc na zmiznutie je pozorovateľ nútený zvoliť si ’’dobrú vzdialenosť”, ktorá je dôležitá k tomu, aby sa dala stanoviť. V prípade kultúrnych faktov, ktoré skúmajú európski etnológovia nepostačuje vnímať len teritoriálne vrstvye. Samotné kultúrne fakty sa zoskupujú do kategórií a skupín, ktoré sú spojené s pojmovými hranicami, ktoré disponujú vlastnými primeranými vrstvami ako ruské bábiky. Okraje a hranice medzi etnografickými faktami sa ale neobjavujú a nezmiznú len na mapách podľa geografických stupňov alebo ’’klasifikačných vzdialeností”, v rámci ktorých sú skúmané. V záujme toho, aby sme dostali vedecky opodstatnené ’’súcno”, okraje a hranice sú závislé aj na iných premenných, z ktorých asi najdôležitejší je čas. Jedným dôležitým problémom zdôrazneným európskymi etnológmi je v tomto tematickom okruhu extrémna rôznorodosť historickej hĺbky kultúrnych jednotiek a predovšetkým artefaktov. Posledný príklad, ktorý svedčí o nerovnosti okrajov a hraníc Európy je úzko spojený s cirkuláciou ľudí, súkromných vlastností a kultúrnych javov týkajúcich sa súčasných rôznych zmien ’’zatvárania” alebo ’’otvárania”. Tieto zmeny sú príčinami nových pochybností, keďže vytvárajú už známe formy príslušnosti ”k celku”, resp. k jednému takému elegantne ohraničenému územiu, ktoré je určené zreteľne definovanými hranicami. Nové komunikačné techniky súčasne spochybňujú teritoriálne vnímanie ’’celku” a vo svete virtuálnej komunikácie, zasýtenom kódmi a heslami sa často stráca priestor a čas. Štúdium virtuálnych hraníc a možno aj etnografické zmapovanie týchto nových sieťových spoločenstiev v rámci hraníc virtuálnej skutočnosti môže byť úlohou budúcich etnológov Európy.
