Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2000-2001 - Acta Ethnologica Danubiana 2-3. (Dunaszerdahely-Komárom, 2001)

1. Tanulmányok - B. Kovács István: Gömör-Kishont etnokulturális tagolódása

7. Ekonomické zóny - etniká

V podstate sa dajú rozoznať tri zóny, ktoré možno charakterizovať, ako etnické. Tieto sú:

1/ zóna dubových lesov (obrábanie pôdy - väčšinou je obývaná Maďarmi)

2/ zóna bukových lesov (baníctvo, resp. spracovanie dreva a remeselníctvo, obchod - prevažne Slováci a Nemci, čiastočne Maďari);

3/ zóna ihličnatých lesov (tzv. vysokohorské pastierstvo - Rusíni, Slováci).

8. Namiesto tendencií a ponaučenia

“Naše skúsenosti poukazujú na to, že v prípade historického Gemera - v slovensko-maďarskom vzťahu - cez stáročia možno hovoriť o etnickej stabilite. Medzi dôvodmi tohto javu sú zrejmé striktne odlišné hospodárske podmienky oblastí obývaných dvoma etnikami. V bezprostrednej kontaktnej zóne, t. j. popri jazykových hraniciach sa nachádza aj konfesionálna odlišnosť. Dôležitými komponentmi sú tu aj nároky a fakty rovnocenných partnerských vzťahov vyplývajúcich zo závislosti od seba. Dobrým príkladom na udržiavanie spoločenských kontaktov je systém výmeny detí. Táto stabilita sa narušuje v tom prípade, keď štátna moc - riadená národnými záujmami - sa snaží o zoslabenie druhého etnika. Základnou podmienkou tohto javu je zrušenie rôznych foriem autonómie v spoločenskom živote, resp. centralizácia moci. Obidve etniká mali možnosť spoznať počas 20. storočia plnú škálu tejto stratégie, vždy závisiac od toho, kedy ktoré sa dostalo do menšinovej pozície.

Výskum etnokultúmeho obrazu historickej Gemersko-malohontianskej župy potvrdzuje tú predstavu, na základe ktorej kultúra ako celok nemá hranice, iba ťažiská a kontaktné zóny. Je jednotná, ako jej tvorca a nositeľ, sám človek. Hranice môžu mať iba jednotlivé prvky a javy.

141