Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 1999 - Acta Ethnologica Danubiana 1. (Dunaszerdahely-Komárom, 2000)

Tanulmányok - Lukács László: Észak-déli kapcsolatok

raz za rok sa snažili prísť do székesfehérvárskych kostolov, najmä do biskupskej katedrály presídlenci, ktorí sa chceli spovedať a prijímať. Svoje deti na prvé sväté prijímanie pripravili doma, ale na verejný obrad ich priviezli autom do Székesfehérváru. O okolnostiach a podmienkach svätého prijímania sa rodičia dohodli s fehérvárskymi farármi vopred. Na moju otázku, prečo nešli do blízkeho Ostrihomu, som dostal odpoveď, že tam, vo voľakedajšom župnom sídle žije veľa ich známych kolegov, pred ktorými takisto museli zatajiť praktizovanie viery. Z tohto pohľadu sa v Székesfehérvérvári cítili bezpečnejšie. Na návštevu kostola, na prvé sväté prijímanie pricestovala do Székesfehérváru celá rodina. Po náboženskom obrade mali príležitosť aj na obhliadku historických pamätihodností mesta, čo posilňovalo ich maďarskú identitu.

V závere chcem zdôrazniť, že medzi bývalým Horným Uhorskom a Zadunajskom bola od začiatku tureckého obdobia po naše storočie významná kolonizácia, pohyb obyvateľstva, výmena tovarov a pracovná migrácia v smere sever-juh. Táto mnohostranná spolupráca sa v priebehu stáročí prejavovala vo vzťahoch maďarsko-maďarských, slovensko-maďarských, rusínskomaďarských. V oblasti maďarsko-maďarských kontaktov treba vyzdvihnúť význam rodinných vzťahov, ktorým sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť. Slovensko-maďarské vzťahy sa vytvorili najmä na poli výmeny tovaru (podomoví obchodníci, vandrujúci remeselníci, pltníci) a pracovnej migrácie (poľnohospodárski sezónni robotníci). Rusínsko-maďarské styky sa vyvinuli taktiež na báze sezonárstva, ktoré medzi r. 1939—44, v čase pripojenia Zakarpatska k Maďarsku, znovu ožili. Skoršie slovensko-maďarské kontakty oslabili po úprave nových hraníc trianonskou miernou zmluvou. Súčasne odchodom obyvateľov do Zadunajská - v dôsledku presídľovania po rokoch 1920 a 1945 - sa posilnili maďarsko-maďarské vzťahy.

(Preložil: Peter Tóth)

Irodalom

Ángyéi Miklós

1993 Udvard múltja és jelene. Pozsony.

Balogh Béni

1995 Felvidéki menekültek Komárom-Esztergom vármegyében (1946-1947). Limes, VII. 18. 5—17. p. Bátky Zsigmond

1918 Néhány vonás Fejérmegye népességének tömörüléséhez. Földrajzi Közlemények, XLVI. 119-128. p. Biczó Pál

1896 A zámolyi ev. reformált egyház története. Nagy-Kőrös.

Bröstl Sarolta

1977 A népi demokratikus átalakulás eseményei (1945-1948).

In: Mór története. Szerk.: Farkas Gábor. 425-443. p. Mór.

Csanádi Imre

1975 Vázlat a szülőföldről. Kortárs. XIX. 70-82. p.

Csermák Géza

1951 Hajóvontatás, halászat. Tolna, Bogyiszló. (Kézirat.) Néprajzi Múzeum Ethnológiai Adattára, Budapest. Lelt.sz.: EA 2605.

Oankó Imre

1982 Szlovákiai magyarok Délkelet-Dunántúlon. A Magyar Tudományos Akadémia Pécsi és Veszprémi Akadémiai Bizottságának Értesítője. 347-355. p. Veszprém.

Demeter Zsófia

1984 Summások Fejér megyében. Alba Regia, XXI. 221-234. p. Székesfehérvár.

Farkas Gábor

1965 Az előszállási uradalom munkaerőellátottsága a tőkés gazdálkodásra való áttérés idején. Álba Regia, IV-V. 147-153. p. Székesfehérvár.

1971 Nagybirtokosok Fejér megyében a török kiűzése után. Fejér Megyei Történeti Évkönyv V. 171-196. p. Székesfehérvár.

46