Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 1999 - Acta Ethnologica Danubiana 1. (Dunaszerdahely-Komárom, 2000)

Tanulmányok - Lukács László: Észak-déli kapcsolatok

roku, keď podľa nariadenia a rozhodnutia veľkomožného grófa Pála Szapáryho boli usadení v obci noví obyvatelia, keďže pôvodné obyvateľstvo bolo pred 200 rokmi úplne vyhubené. Rodná reč prisťahovalcov je slovenská a ich domovina je susedná časť Moravy a stolica Trenčianska. (Faller 1934, 13) Vrchnostenský predstaviteľ obce Nagyveleg (župa Stolično-belehradská) v 1865-om roku napísal Pesty Frigyesovi, ktorý zbieral zemepisné názvy, nasledovné: Spočiatku obývali obec Veleg tóti (Slováci), pochádzajúci zo žúp Horná Nitra a Trenčín, spomínajú mená Csincsura a Válik, neskôr Némedi, Ferenci a Tót, Molnár, Szabó, Pap a Nagy, ktorí sa usadili ako maďarské rodiny, zvlášť z oblasti Pápa, z obcí Szent László a Varsány vo Vesprímskej župe, teraz už všeobecne čisti Maďari. (Pesty 1977, 293) Do Mártonvásáru prišli v 1763-om roku z Bratislaveskej, Nitrianskej, Turčianskej, do Támoku v 1739-om z Trenčianskej, do Sóskúti z Ostrihomskej, Komárňanskej a Nitrianskej stolice sa prisťahovalo slovenské obyvateľstvo (Pesty 1977, 238, 272, 385, 287; Garády 1859, 538-540; Wiinscher 1943, 47-49). V týchto obciach žúp Stolično-belehradskej a Peštianskej dodnes živý zvyk veľkonočnej šibačky (sibálás), ktorý je zhodný s veľkonočnou šibačkou praktizovanou v západných oblastiach dnešného Slovenska (Lukács 1981; 1986; 1994).

István Rácz prízvukoval, že pri presídľovaní sa mohla uplatniť aj „príťažlivá sila” príbuzenstva - rodinní príslušníci, ktorí našli priaznivé podmienky na usadenie, zlákali k sebe aj ostatných členov príbuzenstva (1955, 109). Rodinné vzťahy často preklenuli hranice viacerých žúp. Dokazuje to aj ten príbeh, ktorý som zaznamenal v 1987-om v Malej nad Hronom (Ostrihomská župa) o potomkoch rodiny Jarábek (Jarabik, Jerábek). O malohronských a lovasberényských (Stolično-belehradská župa) spojeniach ich rodiny rozprávali Lajos Kotolácsi (nar. v 1902-om) a jeho manželka Róza Ölvedi (nar. v 1908-om): „Ferenc Jarábek sem, do Malej nad Hronom prišiel z Lovasberényu. Bol to zámožný človek, v truhliciach prinášali peniaze. Jeho brat ostal v Lovasberényi. Ferenc Jarábek deti nemal, a preto odišiel za bratom, ktorý mal veľa detí, do Lovasberényu. Na ulici sa deti hrali v prachu. Opýtal sa brata, či má dieťa. Brat mu povedal, že z detí, ktoré sa hrajú na ulici, len tri nie sú jeho, ostatné sú všetky jeho, Jarábkove deti. Asi týždeň zostal Ferenc Jarábek u svojho brata v Lovasberényi. Pozoroval deti svojho brata, že ktoré z detí je šikovné, ktoré bude potom robotné. Vybral si Imre Jarábka. Svojmu bratovi povedal, že to chlapča, Imreho beriem so sebou do Malej nad Hronom. Priniesol ho, prijal za vlastné a vychoval.

Imre Jarábkovi sa narodili tri deti. Jedno zomrelo, dvaja - Ferenc a Márk - zostali na žive. Od Ferenca pochádzali Borbála, Károly, Gáspár, Ágota a Mária Jarábekovi. Päť detí mal Ferenc (Mária bola matkou informátora Lajosa Kotolácsiho) Ferenc Jarábek sa dvakrát oženil. Z prvého manželstva sa narodila Borbála a z druhého Károly, Gáspár, Ágota a Mária. Jarábekovci boli zámožní sedliaci. Keď sem prišli z Lovasberényu, prišli s peniazmi a tu získali statky. Ferenc Jarábek utekal z francúzskej vojny. Pri Komárne prešiel cez prievoz, preplával Dunaj s koňom popri kompe, most ešte nebol. V r. 1809 ušiel z vojny proti Napoleonovi. Doniesol truhlicu plnú peňazí. Prišiel sem do Malej nad Hronom, kde vtedy bolo len päť domov: bývali v nich rodiny Gáborových, Hegedíxsových a Bemáthových. Zapáčila sa mu dedina a preto sa tu usadil. Chutilo mu aj víno, sú tu dobré vinice. Hneď kúpil pôdu a vysadil vinicu. Bol tozámožný človek, ale nemal deti. Preto odišiel do Lovasberényu pre dieťa z príbuzenstva. Z Damásdu si doniesol dievča menom Farkas Örzsébet, ktorú si zobral za ženu, ale ona nemohla mať deti. Mal majetok a cirkvi venoval veľký kus vinice, aby bola zaňho omša. Utekali z francúzskej vojny a tak sa dostali do Malej nad Hronom. Aj muž menom Címer sa tu usadil. Stali sa aj svatmi. Cimerovi sa narodilo dieťa a stal sa Jarábekovým kmotrom.

Od Márka Jerábeka pochádza István Jarábek, Mihály, Imre. Mihályovi Jarábekovi sa narodili štyri deti: István, Imre, Emerencia, Terézia. (Terézia bola matkou informátorky Kotolácsi Lajosné Ölvedi Rózy).

41