Balogh Béla, Oszóczki Kálmán: Bányászat és pénzverés a Gutin alatt - Nagybánya és környékének bányászata, ércfeldolgozása és pénzverése 1700 előtt (Közlemények a magyarországi ásványi nyersanyagok történetéből 12., Miskolc – Rudabánya, 2001)

ÖSSZEFOGLALÁSOK ANGOL, ROMÁN, SZLOVÁK NYELVEN

BANÍCSTVO A RAZENIE MINCf POD GUTINOM BANÍCSTVO VECKEJ BANE A JEJ OKOLIA, SPRACOVÁVANIE RUDY A RAZENIE MINCf PRED ROKOM 1700 Pred nasim letpoctom uz v bronzovom období v oblasti juhozápadnej casti pohoria Avas, Gutin a Cibles tu zijúci l'udia zacali t'azbu nerastného bohatstva. Koncom 13. storocia vo vel'kom ovplyvnoval vznik a vyvoj miest pod Gutinom, banícstvo rudy a jeho rozsírenia. Tazba striebra, ale hlavne zlata, v oblasti dvoch vol'nych král'ovskych miest AsszonypatakaRivulus Dominarum (neskorsia Nagybánya-Neustadt resp. Baia Mare) a Középhegy - Möns Médius (neskorsia Felsőbánya-Mittelberg, resp. Baia Sprie ) vo vel'kom prispela k financnym a hospodárskym reformám Karola I.. Prostrednícstvom vládnikov Anjou prispejúce privilégované práva v roku 1327, 1329, 1347 a 1376 vo vel'kom pripomohli vyvoj banícstva a rychly vyvoj miest a ich pribúdanie, vzrast. Premiestnenie satmárskej král'ovskej komory do Asszonypataku mala zároven za vysledok vznik tunajsej mincovne, ktorá podl'a písomnostiach dokumentov, uz fungovalav roku 1411. Vieme aj o tom, ze v druhej polovici 14. storocia tu uz razili zlaté forinty (Goldgulden) a dénáré. Na základe vyvinutosti banícstva a razenia mincí, mad'arské král'ovstvo uz aj v období Hunyadiovcov patrilo v Europe medzi prvych v t'azení zlata a v exportovaní zlata. tazenie zlata král'ovstva cca. 32% pochádzalo od Vel'kobanskej komory. V tomto období t'azba rudy a vyroba rudy vo Vel'kobanskej kotline fungovala uz v Europe známimi prostriedkami, zariadeniami a technickymi metódami. Koncom 15. storocia vsak zacal vel'ky pokles. To vsetko bolo dôsledkom vzniknutych vojenskych pomerov, podl'a ktorych, podporujúce vojska z jednej strany Habsburgovcov podporujúce, z druhej strany Jana I. (Zápolya), potom jeho syna Jána Zigmunda podporujúce vojská, viackrát zbúrali bane, huty, drvice a zariadenia mincovne. Tento pokles sa vsak dá odvodif aj na technické nedostatky. Totiz do konca smrti král'a Mateja t'azba bohatsích zíl sa uskutocnila v blízkosti povrchu. Neskôr vsak odvodnovanie baní zapricinilo vel'ké problémy, lebo na základe vtedajsej úrovne techniky nebola moznost' na t'azenie z väcsej hlbky. Po roku 1583 sa znovu zacal rozmach. Od tohoto roku prenajímali mincovnu a erárske bane Felician Herberstein, neskôr jeho syn, ktorí vsak uskutocnili plynule lúpeznické hospodárstvo. Zaciatkom 17. storocia rodinu Herbersteincov vymenila rodina Lisibonov. V roku 1620 Gábor Bethlen sedmohradsky knieza dal do prenájmu erárne bane a mincovnu magistrátu mesta Vel'kej Bane. Mesto Vel'ká Bana vynalozila vel'ké úsilie, popri razení mincí, na stupnovanie t'azby rudy a otvorenie novych baní. Mesto vynalozí vel'ké sumy penazí na stupnovanie t'azby v baniach, avsak ani toto úsilie nedonieslo ocakávajúce vysledky. Tym padom védenie mesta musí zrusit' prenájmovú zmluvu. Od tohoto roku t'azba rudy sa dostane do rúk sedmohradského kniezat'a, resp. do rúk rôznych prenájemcov. V polovici 17. storocia len mincovna funguje, Vel'kobanské bane nefungujú.. Súkromní vlastníci baní, a bane ktoré patria k mestu Vyssia Bana tu zamenia svoje vzácne kovy. Od roku 1689 vel'ká cast' baní, ktoré patria k Vyssej Bane, sa dostanú do rúk kosickej komory, ktorá v nasledujúcich storociach zaviedla viae takych opatrení, ktoré prispeli k rozmachu t'azby v oblasti Gutinu. Autori zväzku prerokujú v samostatnej kapitole otázky tykajúce sa vyroby rudy (drvice, huty, rozdelenie zlata a zjemnovanie zlata ) a razenia mincí, otázky spolocenské a sociálne. V prílohe uverejnujú este doteraz neuverejnené dve banské inventáre, vykaz o tych vzácnych kovov, ktoré boli zamenené vo Vel'kobanskej mincovne, vyplatny zoznam z prvej polovici 17. storocia. Autori cez desat'rocia boli pracovníkmi Vel'kobanského (Baia Mare-i) archívu. V tomto zväzku uverejnujú nenahraditel'né, hodnotné vysledky, ktoré pozbierali pocas spracovávania originálneho archívneho materiálu. (Preklad E. Cs. Csicsvári)