Edvard Beneš elnöki dekrétumai, avagy a magyarok és németek jogfosztása

Resumé

called the „bravest man of Europe" by chance. He was the only deputy of the fascist Slovak parliament in 1942 who dared to vote against the Jew code. And in 1947 it is he all the same who got to Siberia with the impeachment of high treason and war crime, later he is brought to a prison in Moravia and maltreated until his death in 1957... In Chapter Five we can read the touchingly beautiful, sincere and truthful memories and essays of Hungarian writers of Czechoslovakia (e.g. „The accused opens his mouth" by Z.Fábry is even today a bewildering piece of reading). In Chapter Six the publisher gives an ample choice of the texts of the „government programme of Košice", of the „Beneš-decrees" and of the discriminative laws of the Slovak National Council. Further we can read upsetting documents of the years 1940-1950, as well as contemporary and present communiqués. The book is - unfortunately - very timely. Dr.József Gyönyör writes in chapter two with reference to the population exchange - one of the methods of getting rid of Magyars : „ The financial and moral loss of Czechoslovakia was immense. Unfortunately neither the that time nor the present generation profited from it." The evil spirit of the laws discriminating the minorities lives on and gives inspiration in a negative sense. In the Czech Republic the Czech-German battle of word is going on due to the „living" decrees, the minorities „suffer from the new democracy", in Slovakia - among others - „alternative" (Slovakizing) schools are imposed on the Hungarians and the leading political powers breed an open anti-Hungarian atmosphere. Is this the new and free European tone? RESUMÉ Vydaním tejto knihy sa vydavateľ dotýka jednej z naj háklivejších tém regiónu. V totalitnom režime patril holocaust Madarov a Nemcov v Československu k zakázaným témam, k tabu. Dnes je to už pálčivý problém,

ved od jeho vyriešenia (anulovania alebo aspoň oficiálneho odsúdenia takej načasovanej a čoraz hlasnejšie tikajúcej politickej bomby, akou sú Benešove dekréty) do značnej miery závisí vývin nemecko-českých a madarsko-(česko)-slovenských vzťahov. (A môže snáď ovplyvniť i členstvo Českej republiky v EU.) Hoci názov knihy - Prezidentské dekréty Edvarda Beneša alebo odňatie práv Madarom a Nemcom - už dáva tušiť jej obsah, je potrebné hned na začiatku poznamenať, že v nej ide o viac.Lebo čo sa skrýva za výrazom „odňatie práv"? Niekoľkoročné zastrašovanie menšín (a myslím tým aj Židov, ktorým sa podarilo ujsť pred nacistickým barbarstvom), ich telesné a duševné trýznenie, diskriminácia, presídlovanie a vysídlovanie, odnárodňovanie prostredníctvom reslovakizácie, zbavenie občianstva a volebného práva, hlboké ľudské ponižovanie, väznenie v koncentračných a pracovných táboroch a - čo autori knihy konečne vyslovia - ich genocída. Ešte ani dnes celkom nechápeme, ako sa to všetko mohlo stať v štáte navonok deklarovanom ako „štát s demokratickým a humánnym spoločenských zriadením", v druhej, v „novej" Československej republike, ktorá „dostala do vena občianske a civilizované tradície." Stalo sa. No skúsme sa pozrieť na to, ako k tomu došlo. Prvých päť kapitol (z celkového počtu šiestich kapitol) je zostavených - na spôsob antológie - zo štúdií, esejí a článkov madarských, nemeckých, slovenských a českých autorov (historikov, právnikov, spisovateľov, publicistov a novinárov). Prvá kapitola skúma na jednej strane dôvody a okolnosti vzniku prvého československého národného štátu na ruinách rozbitej Rakúsko-Uhorskej monarchie, na druhej strane sa venuje dôvodom rozbitia republiky v roku 1939, vzniku slovenského fašistického štátu a svojským záujmom českého a slovenského národa. Cieľom tohto výskumu je odkryť genézu intolerancie voči Madarom a Nemcom, ktorá je od roku 1918 v českom a slovenskom politickom myslení nepochybne prítomná, nájsť korene zastaraného a v 20.storočí neprijateľného historicko-politického a psychologického správania, v ktorom nechýbajú ani prvky panslavizmu, a ktorý vyrastá z neznášanlivosti. Toto správanie malo po druhej svetovej vojne za následok vznik silného šovinizmu, ktorý dokázal vytvoriť zákony nijak zásadne sa nelíšiace od zákonov nacistického fašizmu a ortodoxného stalinizmu. Tieto zákony slúžili ako „právny základ" pre zmrzačenie menšín. Vo svojej monografii o Benešovi píše István Borsody: „Československo vdačilo svojej existencii osobnému talentu šikovnosti, Masaryka a Beneša." Dodajme ešte - ved dnes je to už zrejmé -, že za plnej podpory veľmocí Antantu. Pretože trianonský mierový diktát rozbil taký vyvážený hospodársky 320