Új mindenes gyűjtemény 9. 1990 – Társadalomtudományi értekezések
Vargáné Tóth Lídia: A termelés és fogyasztás összefüggései Nyékvárkony népi táplálkozásában
90 VARGÁNÉ TÓTH LÍDIA Súvislosti výroby a spotreby v ľudovej strave vo Vrakúni Resumé Vrakúň vznikla v roku 1940 spojením usadlostí Nekyje na Ostrove a Vrakúň. V dedine sme viackrát robili národopisný výskum. Prvýkrát v roku 1979 a 1980, neskôr v roku 1988 a 1989. V tejto práci sa zaoberáme problematikou ľudovej stravy a roľníckeho hospodárenia. Snažíme sa poukázať na súvislosti medzi výrobou a spotrebou v ľudovej strave vo Vrakúni. V odbornej literatúre sa nachádza málo prác s touto tematikou. Preto má naša práca ťažisko na vlastnom terénnom výskume a zahrňuje obdobie od začiatku 20. storočia až po päťdesiate roky. V roľníckych gazdovstvách výroba a spotreba vždy úzko súvisela, ako nám to jeden starý informátor povedal: „Spotrebovali sme to, čo sme vypestovali a dochovali." Hospodárenie i stravu ovplyvňuje viacero faktorov. Takými sú miestne danosti, geografické a klimatické podmienky, štruktúra lokálnej spoločnosti, jej majetková štruktúra, ale aj náhľady na život, tradície, vkus a dalšie. V dedine sa nachádzali väčšinou malé a stredné gazdovstvá. V jednotlivých gazdovstvách poľnohospodárstvo a chov dobytka mal rovnaký význam. Výsledky výskumu potravinových článkov poukazujú na to, že v spomínanom období prevažovali múčne jedlá, tak varené ako aj pečené. Zahustené polievky s knedlíčkami ako hlavné jedlo boli obľúbené do druhej svetovej vojny. Rovnako dôležité boli v minulosti ako aj v súčasnosti polievky so zápražkou a polievky zatřepané. Aspoň raz v týždni varili omáčku, pri príprave ktorej druh použitej základnej suroviny závisel od ročného obdobia a aj od toho, čo v gazdovstve dopestovali. V lete omáčku pripravili z čerstvej zeleniny, v zime zo zemiakov, z fazule, z kapusty. Ako chlebovinu siali v dedine pšenicu. Koristné a zberné hospodárstvo vo vrakúnskych gazdovstvách malo iba doplnkový charakter. Táto, v minulosti životne dôležitá činnosť, sa v 50. rokoch obmedzila na zber liečivých rastlín a na rybolov, ktorý vykonávali zo záľuby. Vrakúnske domácnosti si z obchodnej siete zadovážili iba málo surovín, kúpa sa obmedzovala na soľ, cukor, korenie atd. V dedine boli na rastlinnú a živočíšnu výrobu priaznivé podmienky. V tejto oblasti nebola charakteristická monokultúra. Popri obilninách pestovali aj okopaniny a siate krmoviny. Na prelome storočia sa stáva významným aj pestovanie strukovín a priemyselných plodín. V dedine bolo málo ovocných stromov, ovocie kupovali od podomových obchodníkov. Chlieb piekli z pšeničnej múky, do ktorej miešali málo ražnej múky. Pšeničnú múku v núdzových podmienkach (prírodné katastrofy atd.) nahrádzali jačmennou múkou, z ktorej pekávali jačmenný chlieb, pagáče atd. V oblasti živočíšnej výroby bol významný chov dobytka a ošípaných. V každej domácnosti ročne zakáľali aspoň jedno zviera. Väčšiu časť získaného mäsa konzervovali údením. V zime a na jar konzumovali bravčové mäso, v lete kuracinu, na jeseň kačacinu. Spotreba mäsa bola do druhej svetovej vojny nepatrná. V prvej polovici 20. storočia pripravovali kašovité jedlá častejšie ako v neskoršom období. To isté sa vzťahuje na pečené kaše (gerheň, malej, kalkíš). Kalendárne a rodinné sviatky, ďalej niektoré pracovné príležitosti boli významnými udalosťami v živote Vrakúnčanov. S týmito príležitosťami rátali, snažili sa k nim prispôsobiť aj organizáciou svojej práce. Úlohou žien bola príprava vhodných jedál, k čomu patrila aj včasná tvorba zásob určitých surovín. V strave môžeme rozlíšiť zimné a letné obdobie podľa použitých surovín, počtu a času stravovacích príležitostí. V zime dominovala v strave kukurica, zemiaky, v lete zas čerstvá zelenina. V zime jedli tri razy za deň, menší počet denných jedení (dva) bol známy iba na prelome 19. a 20. storočia. V lete jedávali aj olovrant. Život roľníctva charakterizovala úcta k tradíciám, aj jedenie sa odohrávalo podľa ustálených zvyklostí. Pri spoločnom jedení sa stretla celá rodina. Za vrchstolom sedel gazda, oproti nemu gazdiná. Mladí a deti sedeli na lavici, čiže každý mal svoje vopred určené miesto. Mäso, ktorého bolo málo, rozdávala gazdiná. Najkrajší kus dostal gazda, potom nasledovali dospelí chlapi, ženy a nakoniec deti. t
