Új mindenes gyűjtemény 8. 1989 – Társadalomtudományi értekezések
Vadkerty Katalin: Mezőgazdasági termelés az Andrássyak krasznahorkai uradalmában az 1848-1867-es években
RESUMÉ 117 Poľnohospodárska výroba na krásnohorskom panstve Andrássyovcov v rokoch 1848 — 1867 Resumé Krásnohorské panstvo v predmetnom období bolo majetkom Györgya Andrássyho. Panstvo s rozlohou 21 745 uhorských jutár (1477 uh. jutár ornej pôdy, 611 uh. jutár lúk, 853 uh. jutár pasienkov a 18 803 uh. jutár lesov) patrilo v roku zrušenia poddanstva už do skupiny „racionálne", teda do skupiny veľkostatkov vedených podlá kapitalistických ekonomických zásad. Začiatky prechodu na túto vyššiu formu hospodárenia siahajú do prvej polovice dvadsiatych rokov 19. stor. Iniciátorom týchto zmien bol majitel panstva, ktorý svoje skúsenosti, získané v západoeurópskych štátoch, začal uplatňovať aj na krásnohorskom panstve a postupne prebudoval celú vnútornú správu majetku. Zavedenie nového systému riadenia a kontroly výrobno-ekonomickej činnosti panstva sa začalo zjednodušením administrácie, prebudovaním vnútropodnikovej organizácie práce, zvyšovaním významu „racionality", t. j. uplatňovaním najnovších výdobytkov vedy a techniky. György Andrássy bol všestranne vzdelaný ekonóm a poľnohospodár, ktorý boj aj výkonným riaditeľom a manažérom svojho panstva. Pri výbere svojich vedúcich spolupracovníkov bol náročný, požadoval vysokoškolské vzdelanie. Musíme však dodať, že majiteľ disponoval dostatočným investičným a obratovým kapitálom, potrebným na realizovanie uvedených zmien. Kapitál dôsledne zvyšoval z príjmov obchodnej činnosti panstva. Výsledky poľnohospodárskej činnosti zvyšoval aj priemyselným spracovaním agrárnych produktov panstva. Z uvedeného vyplýva, že po roku 1848 panstvo mohlo obhospodarovať ornú pôdu vo vlastnej réžii, prenajímalo iba tie pozemky, ktoré boli pre veľkovýrobu nerentabilné. V procese obrábania pôdy malo výnimočný význam hnojenie. Košarovali a hnojili kompostom, bahnom, vápnom a uhoľným prachom. Vybavenosť panstva poľnohospodárskym náradím a strojmi bola celkove vyhovujúca. Drevené pluhy už nemali. Systematicky používali železné kultivátory a expirátory. Začiatkom päťdesiatych rokov 19. stor. ešte prevažovala ručná sejba, ale o desaťročie neskôr „podstatnú časť sejby" vykonávali už prevažne riadkovými sejačkami. V päťdesiatych rokoch minulého storočia skvalitňovali aj žatevné práce, čo znamená, že do roku 1861 boli kosáky vytlačené kosami. Po roku 1857 sa urýchlila aj mechanizácia mlátenia, keď popri mlátačkách poháňaných koňskou silou začali používať aj paru. V systéme zdokonaľovania rastlinnej výroby malo dôležitú úlohu zvyšovanie počtu orieb. V prvej polovici päťdesiatych rokov 19. stor. sa dva razy oralo iba pod obilninami, ale v druhej polovici uvedeného desaťročia už aj pod ostatnými plodinami. Pred sejbou pôdu dôkladne poobrábali, po sejbe povalcovali. Chotáre obhospodarovali trojpoľným systémom, resp. jeho zdokonalenými formami (rozdelením ornej pôdy na 4—9 častí), zvolenými podľa kvality a polohy pozemkov. Od roku 1860 v chotári Krásna Hôrka na rozlohe 180 uhorských jutár zaviedli tzv. voľný systém. Úhory trojpoľného systému slúžili na pasenie oviec a ich rozloha začiatkom šesťdesiatych rokov 19. stor. už nepresahovala 10—11 % obsiatej pôdy. Rastlinná výroba panstva sledovala predovšetkým potreby zvyšovania živočíšnej výroby. Obilniny zaberali iba 11 % ornej plochy, okopaniny 8—8 %, krmoviny 40—42 %. Vo veľkom pestovali aj strukoviny (hrach, šošovicu), kým ľan a konope už vynechali z osevných postupov, a staré „konopnice" prenajímali. Zeleninu dorábali iba pre vlastnú potrebu, a vo veľkom pestovali iba cviklu na kŕmenie oviec-bahníc. O ovocinárstve vieme málo. Roku 1850 „obnovili starý čerešňový sad" v Drieňovej, a cesty panstva lemovali orechy, jablone a slivky. Priemerné úrody plodín boli vyhovujúce a v rokoch dobrej úrody u niektorých presahovali celouhorský priemer. Pozoruhodné výsledky dosahovali v pestovaní krmovín a v dôsledku melioračných prác vo výnosoch V živočíšnej výrobe prevažoval maštaľný chov rožného dobytka prevažne švajčiarskych druhov a oviec, ktorých 70 % tvorili šľachtené druhy. Stáda uhorských a španielskych plemien oviec boli známe na širokom okolí a predaj vlny, mliečnych výrobkov a zvierat prinášal panstvu pravidelný príjem. Kone a ošípané chovali iba na krytie vlastnej potreby. Chov ošípaných a hydiny prevažoval však u zamestnancov panstva. Prevažnú časť poľnohospodárskych prác vykonávala čeľaď, ale pravidelne zamestnávali aj nádenníkov. V predmetnom období mzdy, povinnosti, ako aj práva čeľade a poľnohospodárskych robotníkov neboli ešte
