Új mindenes gyűjtemény 7. 1987 – „Kurtaszoknyás hatfalu˝

Adattár - Idegennyelvű összefogalók

Resumé Štúdie z etnografie Kamenina Štúdie tohoto zväzku spracúvajú jednotlivé oblasti ľudovej kultúry obce Kamenín, ktorá je súčasťou šiestich dedín na dolnom Pohroní („kurtaszoknyás hatlalu"). Táto etnická skupina má charakteristický ženský kroj, silnú skupinovú endogámiu a svojrázne sebavedomie, čím sa od okolitých dedín oddeluje. Národopisný výskum tejto etnickej skupiny (patria sem Bruty, Bíňa, Kamenín, Kamenný Most, Sikenička, Pavlova) po prvej rozsiahlejšej správe Józsefa Lajosa Nováka z roku 1913, sa započal dosť neskoro, na konci šesťdesiatych rokov. Po sporadických výskumoch (Tibor Ág, Ferenc Csókás, Lajos Gyüre, Jolán Hideghéthy, Margit Méry, András Takács atď.), na začiatku sedemdesiatych rokov v spolupráci Etnografického kabinetu FF UK, ÚV Csemadok, Okresného múzea v Nových Zámkoch a skupiny etnografov z MĽR bol realizovaný etnografický výskum dolného Pohronia. Výsledky tohoto výskumu boli len čiastočne publikované (Edit Cs. Schwalm, László Szabó). Pri Okresnom výbore Csemadoku v Nových Zámkoch pracuje od roku 1982 etnografický krúžok amatérov, ktorý započal dlhodobý výskum tejto etnickej skupiny. V záujme zintenzívnenia práce, ktorá doposiaľ bola realizovaná mesačne raz, po sobotách, v lete 1984 sa usporiadalo prvé etnografické sústredenie v Kamenine, ktoré trvalo päť dní. V roku 1985 sa realizovalo obdobné sústredenie v Brutoch a o rok neskôr v Kamennom Moste, kde bol uskutočnený celodenný vedecký seminár o výskume regionálnych a etnických skupín maďarskej národnosti na Slovensku a o výsledkoch dlhodobého výskumu v obci Kamenín. Štúdie v prvej časti našej zbierky sa zaoberajú problematikou v širších súvislostiach, teoretickými otázkami výskumu etnických a regionálnych skupín, všeobecne charakterizujú našu etnickú skupinu (József Liszka), podávajú informácie o výsledkoch výskumu kroja menovaných šiestich a okolitých dedín (Margita Méry), a podrobne rozoberajú údaje matrík z Bíne a Kamenina od roku 1724 do roku 1894 (Aranka Kocsis). V druhej časti zbierky sú príspevky o výskume ľudovej zbierky v Kamenine. Po súpise chotárnych názvov obce (Endre Nagy) a zhrnutí poznatkov a výmene produktov (István Gáspár) nasleduje zbierka štúdií o zvykoch súvisiacich s ľudovým životom: narodenie dieťaťa (Erzsébet D. MatuŠ), život detí (Csilla Dániel, Bea Káplóczky, Jolán B. Gáspár), zásnuby a sobáš (Ferenc Csókás), smrť a pohreb (József Liszka). Samostatný príspevok sa zaoberá poverami miestneho ľudu (Attila Batta). V tretej časti zbierky je dodatok s folklórnymi textami, ktoré sa viažu k jednotlivým príspevkom. Je tam aj ukážka prvých výsledkov výskumu prísloví (Endre Piarák) a ľudových rozprávok. Zväzok nechce uzavrieť otázky pôvodu a historického vývoja šiestich dedín, ale chce podať o tejto etnickej skupine len úvodné informácie, ktoré nasledovné etnografické terénne výskumy a potom sociálnopsychologické a archívno-historické výskumy problematiky môžu spoľahlivo využiť. 215