Új mindenes gyűjtemény 6. 1986

Ozsvald Árpád: Egy őrült teátrumjátékai - Resumé

Rukopisný pamflet zo začiatku minulého storočia Resumé Pred niekoľkými rokmi sa do mojej knižnice dostala zaujímavá kniha, napísaná rukou. Jej autorom je Károly Bene Nándori, bývalý kráľovský pisár. V prvej časti rukopisu rozpráva vlastný životopis v anekdotickom štýle (ako napr. Mikszáthove romány). Z textu však nevysvitne, prečo napadol miestneho katolíckeho kňaza, prečo ho nazval harlekýnom a prečo sa chcel rozviesť so svojou ženou. (Pravdepodobne ho žena oklamala s farárom.) Károly Bene bol nútený pred verejnosťou na prahu kostola požiadať cirkev o odpustenie. Toto poníženie vyvolalo v ňom ešte väčšiu nenávisť. Celý spis je predchnutý proticirkevnými náladami. Či autor bol skutočne pomätený, ako sám o sebe píše, alebo sa len takto snažil vyhnúť hnevu cirkvi, sa už dnes ťažko dokazuje. Rukopisná kniha, ktorá obsahuje 268 strán, okrem krátkeho úvodu sa člení na 12 samostatných odsekov. Najzaujímavejší je štvrtý odsek, s témou „Moje skúsenosti v nebesách"', v ktorom rozhovor (dialóg) duší vyznieva antiklerikálne. Autor vytvára tragikomické situácie zobrazovaním skutočných stavov, napr. života mlynárov, krčmárov a sedliakov, ktorých stručné výroky odzrkadľujú vtedajšie spoločenské pomery. Podobne napr. cisár Jozef II. je v nebi pastierom a známi politici, kardináli vystupujú ako dobytok. Tento antiklerikálny pamflet (a zároveň pokus o dramatizáciu) nebol na začiatku minulého storočia jediný svojho druhu. Vzorom autorovi bol pravdepodobne Sándor Szacsvay, redaktor viedenského časopisu Magyar Kurir, sám autor niekoľko pamfletov v podobnom osvietenskom duchu. Treba poznamenať, že ani jeho diela nie sú úplne pôvodné: prekladal z nemeckých a talianskych prameňov a prepracoval ich pre miestne podmienky. Aktuálne spoločenské a politické otázky aj u nebo boli symbolizované zvieratmi, alebo slávnymi osobnosťami minulosti. V diele Károlya Beneho sa tiež objaví Napoleon, Mária Terézia, Kaunitz atď., kniežaťa zosobňuje orol, ministrov a štátnikov drozd, kňazov symbolizujú vrany apod. I keď sa Károly Bene veľa učil zo Szacsvayho článkov a časopisu, jeho neobyčajné „memoáre" prezrádzajú aj vlastné myšlienky a dôkladné pozororovanie vtedajšieho vidieckeho života v Novohradskej župe. Oživuje i svoje detské zážitky. Po smelých poznámkach sa však predsa snaží ukľudniť možných čitateľov-zemanov prísloviami a sentenciami čerpanými z ich mravného kódexu, napr.: „Nenasledujme príklady Francúzov! Žime aj my, nech žije aj orol" (narážka na Veľkú francúzsku revolúciu a na neúspešné reformy Jozefa IL). Autor opisoval rukopis pravdepodobne zo staršieho zápisníka pochádzajúceho ešte z 18. storočia. Svedčí o tom prekvapujúco malý počet opráv a prečiarknutí a to, že na konci rukopisu sa autor odvoláva na svoje „65ročné skúsenosti" v písaní. Prácu dokončil okolo roku 1833. Rukopisná kniha — z ktorej prinášame najzaujímavejšie časti — obsahuje neusporiadané, ale pozoruhodné úvahy o spoločnosti, o cirkvi, o právach a zvykoch ľudí tej doby. Nádeje, pochybnosti a fantázia charakterizujú neprofesionálneho spisovateľa, ktorý pod maskou pomätenca vyjadril svoje názory o spoločnosti a o svojej dobe. 76