Új mindenes gyűjtemény 6. 1986

Kardos István: Körtvélyes-Hárskút - Resumé

Hrušov — Lipovník (Úvahy o historických súvislostiach dvoch významných architektonických pamiatok) Resumé Pracovníci Okresnej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Rožňave roku 3980 objavili na južnom úbočí východného výbežku Silickcj planiny, v chotári obce Hrušov menšiu gotickú sakrálnu stavbu; kaplnku sv. Anny. Podia štýlových znakov odkrytých nástenných malieb, pôvodného južného portálu, gotických okien, krížovej i rebrovej klenby lode, ale aj podľa štruktúry celého objektu stavbu kostolíka môžeme datovať na začiatok 15. storočia a korešponduje s početnými analógiami stredovekých dedinských kostolíkov Gemer a. V priebehu archeologického prieskumu interiéra a blízkeho okolia kaplnky boli zaregistrované kvalitné základy staršej sakrálnej stavby, ktoré v časti apsidy prečnievajú cez loď kaplnky. Identifikovať túto stavbu archívnymi materiálmi sa nepodarilo, ani v ľudovej tradícii obyvateľstva okolitých obcí sa nenachádzajú o nej žiadne stopy. Pretože kvalita materiálu, technika výstavby, ale hlavne jej rozmery vylúčili možnosť bývalého dedinského kostola, historický prieskum sa orientoval na predpokladané súvislosti s niektorou blízkou stredovekou cirkevnou inštitúciou. Najpravdepodobnejšou možnosťou sa zdalo, že objekt patril cisterciátskemu opátstvu Ahbatia Mellei fontis v Lipovníku, ktoré podľa doterajších poznatkov bolo založené ešte v roku 1141. Neskoršie štúdiá zahraničných archívnych materiálov však jednoznačne dokázali, že v Lipovníku cisterciátske opátstvo nikdy nebolo, jeho tradícia sa zakladá na omyle pri prepísaní jedného zoznamu, Napriek týmto novým poznatkom hľadanie predpokladaných súvislostí sa sústredilo na lokalitu okolia Lipovníka, pretože existencia tamojšej stredovekej cirkevnej inštitúcie a kráľovského paláca (monasterium, castro regni) je podložená v darovacej listine kráľa Belu IV. z roku 1243. K významnému objavu došlo v roku 1983 počas obnovy kostola v Lipovníku. Po odstránení vrstiev starších omietok z objektu bol odkrytý cca, 15 m dlhý a 7 m vysoký kus odlišného muriva na obidvoch stranách lode v jej západnej časti, postaveného z pravidelne opracovaných tufových kvádrov, pôvodne neomietaných. Románsky pôvod múru potvrdzujú aj objavené štrbinové románske okná; 6 na južnej a 1 na severnej fasáde. Vzhľadom na prekvapivé dimenzie a majestátnost' objektu je jednoznačné, že sa jedná o mimoriadne hodnotnú architektúru, pôvodne patriacu stredovekej cirkevnej komunite. Po štúdiách starších katastrálnych máp, ako aj chotárnych názvov a ešte žijúcej ľudovej slovesnosti podarilo sa lokalizovať aj priestor kráľovského objektu a časť ešte zachovalého fragmentu bývalého monasteria. Jednoznačná odpoveď však predpokladá archeologický prieskum. Na základe historických súvislostí a spoločenských pomerov okolia spred čias vydania donačnej listiny a na základe štýlových znakov objavenej časti kostola v Lipovníku dá sa predpokladať, že opátstvo a zachovalá časť jeho kostola pochádza z polovice 12. storočia. Predpokladáme aj bezprostrednú súvislosť medzi opátstvom a bývalým kostolom v lokalite kaplnky sv. Anny. Podľa ľudovej tradície obyvateľstva v Lipovníku pôvodná obec bola na Silickej planine v časti „Orosztelke", v tesnej blízkosti „Bencéslápu". Z toho a z iných nezanedbateľných poznatkov (napr. východná časť Rožňavskej kotliny v tých časoch patrila kráľovskému hradnému panstvu Turňa; spôsob a štýl života jednotlivých cirkevných reholí; vývin stavebnej kultúry 32