Új mindenes gyűjtemény 6. 1986

B. Kovács István: Egyházi intézmények-világi közösségek - Resumé

Cirkevné inštitúcie — sekularizované kolektívy (Niektoré aspekty vzájomného vzťahu cirkvi a spoločnosti v obciach valickej doliny pred zrušením poddanstva) Resumé Valická reformovaná cirkev spájala dohromady obyvatelstvo 5 obcí: Vyšné Valice, Bikseg, Gregorovce, Nižné Valice a Gemerské Michalovce (dnes sú m. č. Valíc). Obyvateľstvo týchto dedín z verejnoprávneho hľadiska patrilo do roku 1848 k dvom spoločenským vrstvám. Vyšné Valice, Bikseg a Gemerské Michalovce boli tzv. kuriálne obce, obývané prevážne drobnými zemanmi, kým v ostatných obciach žili takmer výlučne poddaní. Hoci cirkev nerozlišovala veriacich podľa ich pôvodu či verejnoprávneho postavenia, v praxi sa táto zásada uplatňovala nedôsledne. Vyplýva to predovšetkým z organizačnej štruktúry reformovanej cirkvi, vo vedení ktorej má svetský zástupca (kurátor) rovnako dôležité miesto ako farár. V skúmanom období odlišné verejnoprávne postavenie dvoch základných vrstiev miestnej spoločnosti bolo ešte aktívnym faktorom, ktorý sa prejavoval v rôznych oblastiach spoločenského života a ktorý determinoval vzájomný vzťah dvoch vrstiev takisto, ako ich účasť v riadení cirkvi. Štúdia si nekladie za cieľ vyčerpávajúco spracovať celú problematiku zložitého vzťahu cirkvi a spoločnosti v tradičnom dedinskom prostredí, ale sústreďuje sa na tri okruhy otázok. A. Dejiny valickej reformovanej cirkvi, jej organizačná štruktúra a fungovanie, súvislosti so spoločenskou hierarchiou. Kapitola podáva stručný náčrt dejín valickej ref. cirkvi, ďalej sa zaoberá so zložením a činnosťou cirkevnej rady (Consistorium, presbiterium)

, náplňou jednotlivých cirkevných funkcií so zvláštnym dôrazom na verejnoprávne postavenie členov cirkevnej rady a vykonávateľov ďalších funkcií. Z rozboru vyplýva, že v rozdeľovaní rôznych funkcií sa odzrkadľuje spoločenská hierarchia. Najvýznamnejšiu funkciu (hlavný kurátor) zriadenú až r. 1830 vykonávali výlučne členovia majetnejších zemepánskych rodín alebo tí príslušníci zemianskych rodín, ktorí súčasne zastávali i dôležitú svetskú (župnú) funkciu. Medzi členmi cirkevnej rady boli v absolútnej prevahe zemania, ale v snahe, aby bola zastúpená každá filia, popri nich vždy boli volení i 3—4 poddaní. Vo funkcii kurátora (vedúci cirkevnej rady) sa striedali predstavitelia írečitých kuriálnych zemianskych rodov (Nagy, Ló'kôs, Beke, Kalas, Bodon, Forgon). Táto funkcia mala najväčšiu prestíž. Funkciu pomocníkov kurátora vykonávali dvaja. V súvislosti so zintenzívnením hospodárskej činnosti cirkvi (prenájom krčiem, výmer soli) a pre zlepšenie návštevnosti škôl boli zriadené ďalšie funkcie. Detailný rozbor jednoznačne ukázal, že vo vedení cirkvi mali rozhodujúce slovo zemania. V spoločenskej hierarchii sú na prvom mieste predstavitelia málopočetných, ale majetných zemepánskych rodín, po nich nasleduje kuriálna zemianska vrstva a potom prisťahované armálne zemianske rodiny. Poddaní sa umiestňujú na dolnom konci hierarchie. B. Morálny život a disciplinovanie

, spoločenský systém hodnôt. Reformovaná cirkev kládla veľký dôraz na čistotu morálneho života. Táto časť štúdie sa zaoberá na základe zápisníc cirkevnej rady morálnymi priestupkami a ich trestaním. Najčastejšie sa vyskytujúce priestupky: hrešenie, krádeže, necudnosť, nedávanie pocty matke, urážanie farára a členov cirkevnej rady, nedodržanie sviatku, ohováranie atď. Podľa údajov disciplinovanie sa delilo medzi svetským súdom (spomína sa pod názvami: „magistrát", „vonkajšie fórum", „obecná schôdza" atď.) a cirkevným súdom, ktorý predstavovala 102