Új mindenes gyűjtemény 4. 1985

Trugly Sándor: A komáromi avar kori temetők kutatástörténete - Resumé

Dejiny výskumu pohrebísk z doby avarskej ríše v Komárne (Resumé) Štúdia sa zaoberá dejinami výskumu pohrebísk z doby avarskej ríše v Komárne. V chronologickom slede informuje o objavoch ôsmich pohrebísk a tu odkrytých nálezov. Prvé hroby z tohto obdobia na území mesta boli objavené v roku 1909 a výskum posledného ôsmeho pohrebiska bol ukončený v roku 1983. Najvýznamnejšie pohrebiská boli objavené v rokoch 1974—1979, keď sa na území mesta začali rozsiahle zemné práce. Pohrebiská na ul. J. Váradiho (1974, 1976) a pri hadovskej ceste (1978) preskúmala pracovníčka Archeologického ústavu SAV v Nitre Zlata Cilinská, pohrebiská v Robotníckej štvrti (1976—1977) a v Lodeniciach (1979—1983) preskúmal autor príspevku. Väčšina odkrytých hrobov pochádza z neskorej doby avarskej., Iba pohrebisko v Robotníckej štvrti, ktoré je v súčasnosti najstarším z dosiaľ zistených pohrebísk na sever od Dunaja, možno zaradiť do včasnej doby avarskej. Jednou z charakteristických čŕt komárňanských pohrebísk je veľký počet jazdeckých hrobov. Na území mesta sa ich dosiaľ odkrylo 68. Napriek tomu, že väčšina bola vykradnutá, v jednotlivých hroboch sa našli pozlátené kovania opaskov a konských postrojov, zbrane (šabľa, kopija, luk, strelka) atď. V hroboch bol bojovník uložený v pravej časti hrobovej jamy, vedľa neho kôň v rovnakej orientácii. Komárňanské pohrebiská z doby avarskej ríše možno podľa nálezov (napr. väčšina kovaní bola pozlátená, puncovaná a rytá) a pohrebných zvykov atď. datovať do neskorej fázy doby avarskej ríše, t. j. na koniec 8. stor., prípadne do prvých desaťročí 9. stor. Štúdia poukazuje na skutočnosť, že napr. výzdoba nálezov z pohrebiska v Lodeniciach sa viacerými motívmi viaže k nagyszentmiklóšskemu pokladu, a tieto zhodné prvky nemôžu byť (aj podľa názoru viacerých bádateľov) náhodné. Naposledy napr. I. Bóna charakterizoval uvedený poklad ako neskoroavarský (In: Magyarország története I., Budapest 1984., 343—346.). Na základe výsledkov doterajšieho bádania môžeme predpokladať, že územie Komárna v neskorej dobe avarskej osídlila prevažne vojenská zložka tzv. aristokracie, čo zrejme súviselo so strategickým a hospodárskym významom tejto oblasti a s organizáciou dôležitého mocenského centra. Podľa I. Bónu sa sídlo jedného z neskoroavarských .veľmožov (tzv. tuduna) mohlo nachádzať niekde v blízkosti Komárna a Žitavskej Tône (Bóna I.: op. cit. 334.). 61