Új mindenes gyűjtemény 4. 1985
Püspöki Nagy Péter: A Csallóoköz vízrajzi képének története Strabó Geógraphikájától IV. Béla király koráig - Resumé
Dejiny vodopisného zobrazenia Žitného ostrova od Strabóna po XIII. stor. (Resumé) V roku 1970 v Zborníku FFUK Historica sme podali komplexnú analýzu Ptolemaiových matematicko-geografických údajov o polohe hlavného toku Dunaja v oblasti dnešného Žitného ostrova, čiže o lokalizovaní Limes Romanus na našom území. Našim východiskom bola okrajová poznámka profesora Karlovej Univerzity Emanuela Šimeka z roku 1930 o tom, že podia Ptolemaia hlavný tok Dunaja na začiatku II. storočia bol situovaný v priestore dnešného Malého Dunaja. Týmto prvým rozborom sme položili vedecké základy úplne novej interpretácie antických dejín na našom území. Metódy analytickej historickej kartografie sú však velmi vzdialené od praxe antických a stredovekých bádateľov. Toto spôsobuje, že k otázke dodnes nezaujali odborné stanovisko, a zároveň neprekonali bariéru, vytváranú novovekým hlavným tokom Dunaja na južnej strane ostrova. Tento totiž spontánne premietajú do staroveku. Preto sme sa rozhodli, že pomocou odkrytia širokého pramenného materiálu budeme sledovať vývoj vodných tokov Dunaja v oblasti ostrova až do začiatkov systematických vodoinžinierskych prác v XVIII. storočí. Okrem niekoľkých nepriamych údajov z konca VIII. storočia, séria priamych listinných údajov sa začína rokom 1075. V tejto štúdii sledujeme problém do konca XIII. storočia, a dospeli sme k nasledujúcim hlavným výsledkom: Hlavný tok Dunaja od antického staroveku až do XII. storočia tiekol severným okrajom ostrova tak, že pri Topoľníkoch sa prudko otočil k juhu, a na línii Holiare —Zem. Olča — Hadovce sa dostal ku Komárnu, kde sa do neho vliala rieka Rába. Tento stav sa zmenil v XII. storočí, kedy pri Bodze a pred Zlatnou na O. Dunaj prerazil vyvyšujúci sa hrebeň pleistocénovej vrstvy a vo viacerých tokoch sa spojil s Rábou v oblasti Véneku a nižšie. Úsek Malého Dunaja medzi Topoľníkmi — Kolárovom a Komárnom v tomto období ešte neexistoval. Táto časť dnešného ostrova bola osobitným regiónom nazývaným Vágköz (Medzivažie), ktorý je dobre doložený listinami. Zložitý vývoj vodných tokov Žitného ostrova v staršom historickom období skúmame v nasledujúcich tematických skupinách, ktoré zároveň tvoria jednotlivé kapitoly a ich časti: 1. Objavenie sa dunajského úseku medzi Devínskou bránou a Vyšehradskou úžinou — 2. Vodopisný obraz úseku Dunaja medzi Carnuntom a Brigetiom, čiže dnešného územia Žitného ostrova v zemepise Cl. Ptolemaia — 2A. Ptolemaiov obraz tohoto úseku — 2B. Vieryhodnosť Ptolemaiových údajov o oblasti ostrova — 2C. Poloha hlavného toku v oblasti ostrova v II. storočí — 2D. Tajomstvo ohybu pri Kurte — 2E. Ci existoval Žitný ostrov v rímskej dobe? — 3. Žitný ostrov v období avarských ťažení Karia Veľkého na prelome VIII. a IX. storočia — 4. Náčrt vodopisnej situácie ostrova v XIII. storočí — 4A. Zaniknutý Vágköz (Medzivažie) — 4B. Niekoľko slov o názvoch vôd — 4C. Niekdajší Csalló — 4D. O južných hraniciach starého ostrova, o riekach Cseles a Csiliz, o starom Csilizköz (Medzičilizie) — 123
