Circulares literae dioecesanae anno 1902 ad clerum archidioecesis strigoniensis a Claudio Francisco Cardinale Vaszary principe primate regni Hungariae et archiepiscopo dimissae

VII.

10

na každý pád v ohľade toho istého podmetu, totižto človeka a tej istej spoločnosti účinkovala, ale na tých cestách a ku tým vysokým delom, ktoré božskému jej poslaniu zodpovedajú.

Keby účinkovanie jej bez podozrievania prijali, cirkev by hore spomenuté nesčiselné výhody tým ľahšie zapôsobila. To predpokladanie, že cirkev ctižiadostné vynasnaž ovaň ia vedú, je dávna pomluva, ktorá mocným nepriateľom za príčinu slúžila k tomu, aby svoje utláčajúce pravidla okrášlili, a nepredpojate do ohľadu vziatý dejepis hojne dosvedčuje, že cirkev, nie žeby sa o prepínania pokusovala, lež skorej dľa príkladu božského Zakladateľa sa dosť často obetou prepiatosti a nespravodlivostí stala, práve poneváč moc jej pozostávala v sile myšlienok a pravdy, a nie zbraní.

Tieto a podobné obviňovania pochádzajú teda jednoducho zo zlomyselnosti. A v tomto zkazu prinášajúcom a nezákonitom diele kráča na čele ostatných jedon tmavý spolok, ktorý spoločnosť v ňadrach chova čo smrtonosnú nemoc, ktorá jej zdravie, úrodnosť a život otravuje. Sťa sosobnenie ustavičnej revolúcie tvorí druh protivnickej spoločnosti, ktorej účelom je tajné panovanie nad uznanou spoločnosťou, a ktorej bytná príčina v boji proti Bohu a jeho cirkve záleži. Spoločnosť táto by sa ani nemala menom pomenovať; lebo z týchto pozna- čujúcích znakov všetci zpoznajú svobodo- murárstvo, o ktorom sme v našom obežnom liste „Humanum genus“ počínajúcom, 20. aprila, 1884. písanom, prehovorili, oznamujúc jeho snahy, falošné učenia a nešťastné diela. Spoločnosť táto, ktorá obrovskou sieťou skoro všetké národy objíma a s druhými tajnými spoločnosťami skrytými nitkami spojená je, údov vábi k sebe lepovým prútkom výhod, ktoré ím zaopatrí, vladárov

čiastočne sľubmi, čiastočne hrozbami získa pre svoje úmysle a podarilo sa jej vniknúť do veškerých tried spoločenstva a takrečeno v zákonitom štáte utvoriť jedon neviditeľný a nezodpovedený štát. „Naplniac sa duchom satanášovým, ktorý — jako Apoštol pravi — sa v čas potreby v andela jasnosti premení“ (II. Kor. 11, 14.), ľudomilné ciele vytkne, ale všetko k účelom tajnej spoločnosti použije, a kým sa vysloví, že politických cieľov nemá, dalakosahajúcu účinlivosť pôsobi na zákonodárstvo a správu štátu; kým spomína úctu oproti panujúcim aukto- ritam, ba i oproti náboženstvu, čo ostatný cieľ (dľa svedčenia vlastných predpisov) vy- nasnažuje sa zničiť auktoritu štátnú a cirkevnú, ktoré za nepriadteľkyne svobody poklada.

Včul už vždy zrejmejšie bude, že ustavičné trieznenia cirkve z veľkej čiastky sa vnuknutím a sploluvine tejto tajnej spoločnosti privlastňovať musia, jako i novšie ostrejšími staté napádania. Skutočne, že v istom čaši prenasledovanie nedávno tak vypuknulo, sťa udrúci hrom z neba jasného, totižto bez príčin k účinku primeraných; a že skrz dennú tlač, verejné shromaždenia, divadelné hry prenasledovanie jednakým spôsobom pripravené bolo; že sa zbrane pomluvy a Iudobúrenia jednako užívaly; všetko vyzradí, še úmysle sú totožné a že heslo je to isté, ktoré z jednoho vedúceho strediska bolo vydané. Táto epizóda sa ostatne celkom vhodi do toho starodávneho plánu, ktorý vôbec uskutočnený bol, aby nimi už udané škody množili a hlavne, aby vyučovanie náboženstva až k úplnému vytvoreniu obmezili, a takto pokolenia nábožne lahostajných a neveriacich veľkými dochovali, a tlačou proti mravoukám cirkve bojovali, náboženské jej cvičenia potupili a sviatky znesvätili.