Circulares litterae dioecesanae anno 1895. ad clerum archidioecesis strigoniensis a Claudio Francisco Cardinale Vaszary principe primate regni Hungariae et archiepiscopo dimissae
XVII.
3 zachovávajú : lebo je to uznaná pravda, že nábožný ľud je všetkým krajinám najspoľahlivejší základ a opravdivá bezpečnost. Medzitým jestliže štátna moc s oškodením svojich vlastných záujmov ponechá Cirkev len na seba, alebo čo ešte horšie, keď neberúc jej ustanovizne do oliladu, uskutočnenie jej zákonov obtažuje : čo môže tenkrát Cirkev robil inšie, nežli že povedomá si svojeho povolania ide ďalej tou cestou, ktorá božský zakladateľ Ježiš Kristus jej vyznačil, hlasité oznamujúc slová apoštolské : „Viac treba poslúchal Boha, nežli ľudí“ ! Takto jednala Cirkev v predošlý čas a tak bude jednat i na budúcno. Viete, milí Veriaci, jakým ukrutným prenasledovaniam vystavení boli krestani na počiatku. Keď vyznali, že sú krestani, svoje povinnosti oproti Cirkvi plnili, vlečení boli do Žalára, predhadzovaní boli divým zverom, alebo inou boľastnou smrtou boli pomárnení. A Či sa sklátila počas týchto prenasledovaní vernost prvých krestanov ku svojej svätej viere? Nesklátila sa. Či vyhynula prítulnost veriacich k Cirkvi ? Nevyhynula. Ba naopak! Statisíce a milióny mučenníkov vylievali krv za Krista a jeho Cirkev. Alebo či snáď tenkrát Cirkev iného čo učila, a chcúc veriacim uľavil na útrapách, či snáď zamlčala také články viery, ktoré sa nesrovnávali s pochopami štátnej moci a jej zákonami ? Doprosta nie. O manželstve učila Cirkev i uprostred prenasledovaní to, že krestanské manželstvo nie je rovné manželstvu pohanskému, ale že je ono sviatostou ; že je ono nerozlučiteľným, a že jej veriaci, keď chcú do manželstva vstúpil, podľa jej zákonov manželstvo uzavrel musia. Svedčí o tom už sv. Ignác, ktorý bol po svätom Petrovi apoštolovi na antiocheuskej biskupskej stolici bezprostredným nástupcom. Tento Svätý, ktorý bol od apoštolov vyučený, keď bol vlečený do Rímu, aby tam za vieru Kristovu bol predhodený levom, vojákmi strážený písal na ceste viacero listov, a v jednom z nich prikazuje, aby veriaci bez rady biskupovej neuzavierali manželstvá ; čo zjavne prikazuje preto, aby biskup posúdil mohol, Či-li mla- doženiši podľa zákonov katolíckej Cirkve môžu manželstvo uzavrel, lebo nie ? Rovne tak Athenagoras, na krestanskú vieru obrátený pohanský mudrc, v tom spise, ktorý okolo 175. po Kristu Pánu, tehdajšiemu rimskému cisárovi ku obrane krestanov pedložil, vyslovuje zrovná a určite : „že u nás kestanov jeden každý považuje a uznáva za svoju manželku tú, ktorú si vzal za ženu nie podľa krajinského lež podľa krestanského zákona.“ Hľa teda, milí krestani, ešte aj počas krutého prenasledovania bolo pre veriacich svätou povinnoslou, uzavieral svoje manželstvá podľa zákonov cirkevných. A prví krestani navzdor snášanému od štátnej moci prenasledovaniu plnili tieto svoje povinnosti svedomité. Vy ste potomci týchto svätých predkov ; ich príkladom teda povzbudení budete i na budúcno jednal takým spôsobom, jako to svätá Cirkev predpisuje, a to tým viac, že takto jednat môcl budete i popri tomto jakokoľvek urážlivom zákone.
