Circulares litterae dioecesanae anno 1889. ad clerum archi-dioecesis strigoniensis a Joanne Cardinale Simor principe primate regni Hungariae et archi-episcopo dimissae

XVIII.

160

bodí-li sa jím prílezitost a to t^m viac, ked Nás ti ludia májú v moci avojej, ktorí sa neostycbajú verejne Nás obvifiovaf, jako by sme nepriatelstvo a rozboröenost chovali v srdci svojom oproti zemi talianskej. —- A nie menej treba sa obávat, 2e nebude vzdy mozno na úzde drzat a udusit ku vSelikej neprávosti odhodlanú opováílivost a rozpálenú vásefi neslecbetn^ch Iudí, jestliby budto pre obcanské zbúry a prevraty verejnjmb zale2itostí, alebo pre nepokoje a biedy váleöné, nastaly strasnejsie a búrlivejsie öasy. — A tak tjrm zrejmejSie vidno, v jakom poloíení sa nacbádza najvyssia blava Cirkve, Pastier a Uőitel katolickebo sveta.

Trpkosti a tarcbe t^cbto starostí boli by sme zajiste vo vysokej starobe svojej uz podlabli, keby nám dúcba nedodávala a sily neoböerstvovala tá pevná nádej, ze to nikdy nemoze byt, aby Kristus Námestnika svojbo bez pomoci necbal, a povedomie úradu svojbo, ktoré Nás dérazne napomína, aby sme t^m pevnejsie správu Cirkve drzali, öím ostrejsie zúri pro ti nej búrka bludov a vásní peklom rozdúcbaná. Vsetku teda nádej a dőveru svoju skladáme v Bobu, jehoíto zálezi- tost stoji v otázke, spoliebajúe sa obzvlástne na prímluvu istú velebnej Panny, Po- moenice kresfanskébo ludu, ktorú s velikou horlivostou vz^vame, jako i sv. knie- zat Apostolsk^cb Petra a Pavla, pod jejicbzto ocbranou a zaStitou ctibodné toto jmesto vzdy stastne odpoŐívalo.

Vöul teda Ctibodní bratri, tak jako Vy svoju bolast a svoje prosby k Bohu zacbovavatelovi a obrancovi Cirkve svojej s Nasími spojujete, práve tak ani najmenej nepochybujeme, 2e aj Ctibodní bratri biskupi taliánski to isté stále Sinit budú, a tak eden ka2dú t^m bedlivejsou peőlivostou a prácou, jako to povázlivé öasy po2adujú o svoj lúd starat sa bude. — Napomíname jicb vsak aby obzvlástne o to dbali, ze by ludu svojmu vyjavili a zrejme ukázali, jak velká neprávosf a nevernosf nalezá sa v t^eh podnikoch, ktoré nepriatelia nábo2enstva a spolu i vlasti previest si zau- mienili. Ze sa tottéto jedná o najvyssie najopravdivejsbe dobré, ktoré viera katolicka v sebe obsabuje; 2e nepriatelia niö sa tak nenamáhajú, jako o to, aby národy italské odtrbli a odtiahli od viery pri ktorej dlbé easy vselikou slávou i dobrobytom pre- kvitali; ze katolick^m muzom ziadnym spősobom néni dovoleno v tak velkom nebez- peöenstve driemat, alebo len tak leda bolo sa jím branit; ale ze povinní sú vo vyznávani svojej viery byf smetymi, v obraüováni stálymi, a spolu botov^mi a ochotn^mi jakékolvek ztraty, keby to vec pozadovala, za fiú podstupit. — Tieto nauky a napomenutia najblizsie sa t^kajú meSíanov rimsk^cb, poneváö viera jejicb, jako kazd^ vidi, zo dfia den vätsiemu nebezpeöenstva zebytrale sa vystavuje. Oni vsak necb pamätuju ze öím väösie dobrodenie viery májú od Boba následkom bliz- kosti a úzkebo spojenia s touto Apostolskou stolicou, t^m stálejsie májú v nej sotrvavát, bodní súc otcov a predkov svojicb, jejicbzto vieru preslavn^- cb^r po célom svete zveleboval. Tito teda, i vsetci Italiani, jako aj vsetci vsadé katolíci necb neprestanú od Boba i modlitbami i vSelik^m drubom zboín^cb skutkov vymábat, aby hnev svoj vyvolan^ tolk^mi neslecbetn^mi hanami a Sialen^mi nápadmi na Cirkev milostive utí&il, a spoloöné tú2by vsetk^cb dobr^cb, o milosrdenstvo, pokoj, a spasenie vrúcne prosiacich, dobrotive vyplnil.

Strigonii, die 3-a Septembris 1889.