Circulares litterae dioecesanae anno 1889. ad clerum archi-dioecesis strigoniensis a Joanne Cardinale Simor principe primate regni Hungariae et archi-episcopo dimissae

XVIII.

158

Allokácia Jeho Svätosti Pápeía Leva XIII. (Irtaná v sboru Kar- dinálov 30. Júna 1889.

CTIHODNÍ BRATEI.

Co sme nedávno povedali, ked sme Yás na tomto samom mieste oslovili, ze sa nővé a to tapsié krivdy proti Cirkvi a rimskému pápezstvu v tomto ctihodnom meste strojá, to sa zjavne spáchalo, ku velikému zármutku ducha Na&eho a

ku pohorseniu vsetky'ch dobr^ch. — Z tej priSiny dali sme Yás mimoriadne svolat, aby sme sa mohli v tóm vyslovit, jako sa nás nehodn^ ten skutok dotknul a aby sme tak velkjr zloSin vo Vasej prítomnosti jako sa slusí, zatratit mohli.

Po vyvráteni starého poriadku v Italii a po vydobytí mesta rímskeho videli sme zajiste dlh^ rád úraíok na naboíenstve presvatom a na stolici apoStol- skej spáchan^ch. — A vsak neiSlechetné spolky ludské zenú sa prudkou snabou za borsími e§te nedovolen^mi Yecami. Vzali si do blavi, 2e v prvom meste katolic- kého sveta musia postavit vreliol vselikej neslecbetnosti a bezboznosti: a posbierali zo vsetk^ch strán plamene nenávisti, a sem jich priviezli aby tak napadnúc tento hrad Cirkve katolickej t^m snadnejsie mohli sa pokusit: sám ten základn^ kamen, na líomz tá2e Cirkev spocíva, úplne vyvrátit, keby to mo2né bolo. Y skutku, jako keby prez tóiké roky neboli este dost rumov nakopili, a staby seba sam^cb v opo- vá21ivosti cbceli prekonat, v jeden z najsvatejSích dnov krestanského roku, posta- vili lila verejn^- pomník, ktorym svoju zatatú mysel proti Cirkve aj potomkom chcú pripomínat, a spolu oznámit svetu, ze sa jim zalubilo smrteln^ boj proti katolickej vieri podujat. — Ze toto zam^slajú menovite pővodcovia toho skutku a blavní podporovatelia, to je patrné z veci samej. Ctou obsypujú Sloveka, ktor^- bol dvojnásobnym odpadlikom, bludarom na súde dokázan^m, a ktor^ svoju zátvrdli- vost oproti Cirkvi, a2 do poslednieho dechu podrzal. Ano práve pre tieto priSiny- mali ho za vyznaőenia hodného ; lebo nikto nevie ze by nejakej pravej ozdoby bolo na fiom beváló. Nemal zvlástnich vedomostí: vlastné totizto spisy jeho dokazujú, ze bol privráencom vgeboínictva a bnusnébo hmotarstva, obecn^mi bludami na- páchnut^m a neraz sebe samemu odporujúcim. Nemal vjdecn^cb Sností, poneváö mravy jeho práve naopak slúzia potomkom, za dőkaz najkrajnejsej podlosti a zka- zenosti, a kam Sloveka neskrotené 2iadosti zaviest mőzu ! Nemal skveljmb Sinov ani v^born^ch záslub o krajinské zálezitosti : obySajné jelio umenie bolo, pretvarovat sa, lubaf, len sebe samemu dobre priat, netrpet, aby nekto inaö sm^Ilal, nezli on, pocblebovat pódium duebom a prevratenjr na mysli. Pocty teda, ktor^ch tolko mali pre takébo őloveka, ten véznám májú a to asi ohlasujú, ze treba u2 2ivot usporia- dat bez nauky Bobom zjavenej, bez viery kresíanskej, a rozum ludsk^- úplne vyrna- nit z pod moci Jezisa Krista. — Co zjavne sboduje sa s úmyslami a dielom ztych spolkov ktoré2to stoj So stoj vynasnaíujú sa odcuzit Bobu célé krajiny a ktoré proti Cirkvi i rimskému Pápezstvu s neskonSenou nenavistou a napretymi silami borbu vedú. — Aby ale krivda Sím znamenitejsia a skutok Sím známejsb bol, ustanovili vydrziavat odbalenie socby s velikou nádherou a pred veikéin obecenstvom. Ne- vsednie mnoístvo videl Rím v t^cb dnocb v murocb svojich odovsad posvolávané; videl roznásat drzo prápory nábozenstvu nepriatelské : a So je najbroznejsie, na- cbádzaly sa zástavy s obrazmi diabla, ktor^ nechcel byt NájvysSiemu poddan^ v nebesiacb, knieza odbojnikov, nábonSí vselikej velezrady. — Ku zloSinu pridali