Cseri Miklós szerk.: A Kisalföld népi építészete - A Győrött 1993. május 24-25-én megrendezett konferencia anyaga (Szentendre; Győr: Szabadtéri Néprajzi Múzeum, Xantus János Muzeum, 1994)
PERGER Gyula: Képoszlopok a Kisalföldön
Bozie muky na Podunajskej nízine Bozie muky tvoria osobitnú skupinu prechodnych sakrálnych pamiatok Podunajskej níziny. Na dvoch oblastiach dominujú sochy svátych, postavené v období baroka; respektívo jednoduchsie kamenné kríze a plechové korpusy. Bozie muky sú od tychto starsieho pôvodu, a sú pamiatkami archaickej kultúry. Najstarsou pamiatkou je takzvany kríz na oddych (Pihenőkereszt), pochádzajúci z 13. storocia. Casovo za tymto nasledujú ostatné bozie muky zo Sopronu. Tieto sa dajú dobre typologizovaf tak z híadiska formy ako aj stavebného materiálu. Stavebnym materiálom bozích mukoc ktoré pochádzajú zo stredovekú, je kamen. Kazdy má na sebe tie charakteristické stilárne znaky, na základe ktorych vieme urcit dobu ich vyhotovenia. Na dedinskych bozích mukoch, pochádzajúcich z 13. storocia, mőzeme zistit jednoznacny vplyv z Dolného Rakúska. Bozie muky, postavené v 18-19. storoci, sa stavali z tehál. Najstarsími pamiatkami tychto sú „kamenné bozie muky", postavené pri rieke Rába na ochrannom pásme proti Turkom. Na obrazoch, namaTovanych na plech vplyv baroka je uz zretelny. Vácsina bozích mukov, postavená v katastri obcí na Podunajskej nízine, je pamiatkou votívnou. Postavili ich po epidémiach ako znak vdaky. Na obrazoch a sochách tychto pamiatok zobrazovali patrónu obce, Svátú trojucu a iné patróny, ktoré boli obíúbené v období protireformácie. Bozie muky vo viacerych prípadoch jednoznacne vyznacovali aj hranicu katastra, majetku. Spôsob umiestnenia a stilárne prvky svedcia o torn, ze bozie muky, nachádzajúce sa na Podunajskej nízine, patria k urcitému typu sakrálnych pamiatok, ktoré sa vo velkom pocte vyskytujú aj na nemeckych katolíckych územiach. Ich funkcia v súcasnosti uz úplne upadla do zabudnutia. Ako kultúrne pamiatky nie sú evidované, hoci aj dodnes jednoznacne zohrávajú dőlezitú úlohu pri formovaní pohladu obcí.
