Nógrád Megyei Hírlap, 2000. március (11. évfolyam, 51-76. szám)

2000-03-01 / 51. szám

Od sesnásteho roku v cepci

Zimny odpocinok s prácou - Kto nepozná kademíka

Chlapec sa stal vranou vNógrádsipeku

Vysledky slovenského klubu - Z toho sa nedá prepadnút’

V Nízi je mnoho starych, osamelych zien. V zivote tychto l’udí ide deii za dnom. Jar, leto a jesen patria k prá- ce a zima k oddychu. Aky názor má o oddychu páni Kucserová?

Stary dvor je pekny, dlhá chodba sa blyáta od őistoty, akoby vel’a rúk pracovalo na nej, hoci iba jedna 78 roőná Zena Zije medzi tymito stenami s jednou pohodlnou maőkou, ktorá práve pri Spóráku leZí. Modlitebná kniha na válende a tranzistorové rádió svedőia o tóm, őo je obl’úbenou zába- vou tej to Zeny. V kúte sú vre- cia, v ktorych je kukurica, v obrovskom koái sú Zlté kuku- riőné klasy, ktoré cakajú na mrvenie.

Táto práca vyplní teraz cely mőj őas - hovorí páni Kucserová, a vedie nás do őistej izby. Jej susedka, ktorá jej pred pár minútami pomáhala a rozprá- vala chyry, odchádza.

KaZdy rok krmím dve svine, tie mi staőia po cely rok, mäso tak nemusím v obchode kupovaf. Takto je to lacnejäie - hovorí stará zena, a sme dostali vysvetlenie na kuku- ricu. Potom vzhliadne hőre, na

skriftu, a hovorí: Dost’ vel’a orechov som mala, tie som uZ roztlaőila, a teraz ich suäim. Kym sú suchäie, tym sú chut- nejäie, hodnotnejäie. Na jar ich nesiem na jármok, alebo ich prédám tu, iste budem maf ku- pujúcich. Za jej slovami je mnohoroőná skúsenost’. Kym sa rozprávame o vel’kej zime, o ämykl’avych cestách, o kaZ- dodennych prácach, upravuje svoj cepiec.

Ako áesnástrocná som sa vydala, odvtedy ho nosim, ale kvoli mne dá ho dolu. Mám z neho asi 30, z jednoduchého materiálu, z bohato ozdobe- ného materiálu. Ako isii roky dopredu, aj őepiec sa stal jed- noducháí. Vo sviatocnych dftoch sme nosili najkrajáí, samozrejme pod satkou. Pred niekoPkymi rokmi mi doniesol mőj známy jeden cepiec zo Slovenska, to bolo vel’ké pre- kvapenie. V Nízi sú eäte zeny, ktoré nosia cepiec, tak ako to robili naáe matky, staré matky.

Páni Kucserová sa priznala, Ze ona nikdy v Zivote nebola u kademíka. Nebolo potrebné. Cepiec bol dőleZity, a ten za- kryl drdol, ktory dal áatke drzanie, formu. Móda, móda starych őias je to, ale v Nízi, a

moZno aj inde, sú eäte Zeny, ktoré sú vemé tejto módé. Na vsedné dni nosia őepiec z jednoduchého materiálu a na sviatky májú pekne vyáité őepce.

_____ SZ.GY.S.

M

ladí Fudia z Nógrádáipeku sa zúőastnujú aj v tomto roku na Slovenskom národ- nostnom kultúrnom festivále v Tótkomlósi. Predvedú s po- mocou slovenského, vel’ko- krtísskeho choreografa, sa- mozrejme v slovenskom jazy- ku, rozprávkovú hru: Chlapec sa stal vranou.

To váetko moZno d’akovat’ ucitel’kám - Anne Matyóovej- Lamiovej a Ildikó Bolgárovej- Uhlárovej -, ktoré v základnej ákole dediny vyuőujú slovensky jazyk tyZdenne v tri a pől hodinách, od prvého roőníka aZ do ösmeho.

Nógrádsáp je slovenskou dedinou, mnoho mien - Uhlár, Kapuszta, Bogdán - poukazuje na predkov, ktorí sa sem prest’ahovali okolo 1700. Podl’a Army Matyóovej-La- miovej deti sa zaujímajú o minulost’. Staré predmety májú eäte stále slovenské mená. V ákole vie kaZdé diet’a, Ze zo slovenského jazyka sa nedá prepadnút’. To nie je chyba, lebo takto sa vol’ne pribliZujú k jazyku, hovorí

páni ucitelTca, a eäte k tomu dodá, Ze deti, ktorí vedia dobre po slovensky mözu ist’ pomo- cou slovenského klubu kaZdy rok do slovenského letného tábora, kde samőzu oboznámit’ s jazykom a kultúrou ich predkov. Z tychto táborov prichádzajú domov tak uőitelia ako aj deti s presvedőením, Ze sa oplatí pracovat’.

Anna Matyóová-Lamiová hovorí s trpkost’ou, Ze v Nóg- rádsipeku málo l’udí poznáma- terinsky jazyk predkov. Preto padá cloveku dobre, ked’ niekdo sa ozve po slovensky, ako nedávno jeden stary őlo- vek na ucitel’ku: Iba pomaly, pomaly! - samozrejme varo- vanie bolo po slovensky, aby sa neposmykla na l’ade. Ale toto upozomenie mőze mat’ aj iny vyznam: iba pomaly, s trpezlivost’ou, s vytrvalostou a s obetavostou pracovat, tak ako to robia v Nógrádsápe Ildikó Bolgárová-Uhlárová a Anna Matyóová-Lamiová, ktorá 27 rokov pracuje v základnej äkole a 15 rokov ako vedúca slovenského klubu. __________________________sz,

Za to sa niet co hanbif, ze si Slovák!

Dievca z Venarcu prijalo radu svojho otca

Postavenie clenov rodiny

Zijeme tu, v Mad’arsku -10. cast’

VePa závysí od príkladu, őo sme priniesli z rodiéovského domu. Otom svedíí aj Zivot páni Lászkovej. Jej otec, byvaly obuvník, nikdy nezradil svoj slovensky pővod, naopak, bol na to pyäny. Aj svoju dcéru pobádal, aby sa nehanbila, Ze je Slovenkou. Otec bol zakladatePom súboru “Guzsalyas” vo Venarci, a aZ po smrti bol vedúcim citaristom v kapele. Páni Lászková ako vedúca Slovenskej organizácie vo Veftarci sa snaZí uskutoőnif to, őo sa nauőila od otca, zachovat’ slovenské bodnoty, tradície.

BohuZiaf, stále menej l’udí rozpráva svoj materinsky jazyk. Ja som átastná, lebo ako dievőa mala som moZnosf poőut’ v rodiőovskom dome slovenské slovo, a mőj stary otec sa rozprával so mfiou iba po slovensky. Zato Zije vo mne minulosf ako neoddeliteFná súőasf - hovorí páni Lászková. Jej manZeljfe tieZ uőitel’om, pre ktorého jeho svokor takisto príklad bol, ukázal mu, ako mőze byf őlovek zachovate- Fom materinského jazyka aj v menáinovych podmienkach.

Éivot je dőkazom. Ked’ sa rozprávame vo Veftarci, práve zvonia. Prichádza jedna mladá sleőna, aby sa dohodla s páni Lászkovou, aky má byf pru- sliak, ktory sa zhotovuje, aby nahradil stary.

Mám ätastie, ze tak ako Zsuzsika Karmanová, Zije este zopár l’udí vo Venarci z podob- nych prác - dodá páni Lászková a pritom nám predstaví obl’úbenú őlenku Slovenskej organizácie a taneőného súboru. Dnes sa uZ nenosí bohato

ozdobeny kroj so slovenskym’i motívmi, naríajvyá starí l’udia vo sviatoőnych dftoch a mladí l’udia na vystúpeniach.

Ked’ ostaneme pri krojoch, musím pripomerrúf, Ze Vás pokladajú v dedine za zacho- vatel’ku starych äiat. Ja som na to nútená, lebo slovenské hod- noty sa pomaly strácajú a je stále menej tych Fudí, ktorí sú nositel’mi, v jazyku alebo v tra- díciach, minulosti. Potrebné je vstúpif na ich miesto, a je ätastie, Ze sú takí, ktorí to mőZu urobif. Ja, ako vedúca Slovenskej organizácie, robím svoje, snaZím sa, aby staré kroje, saty naáich starych matiek boli zachované. Nedávno som mala pripravif na jednu vystavu do B. Öarmőt bábiky - jedného chlapca a jedno dievőa - vo ve- fiarckom kroji. Tri dni a tri noci som pracovala, ale som ich pri- pravila, a eätek tomu získal i tieto bábiky v Darmotách vel’ké uznanie. Teraz robím kroj na ozajstného chlapca a ozajstné dievca, ktoré sa predvádzajú takisto v B. Darmotách.

Vel’mi nám chyba vo Veftarci spoloőensky dóm, lebo sa organizuje v dedine vel’a pro- gramov. Od páni Lászkovej viem, Ze Slovenská organi- zácia má na tento úőel skoro 1 million forintov. Podmienkou je, aby naäli v dedine taky stary dóm, ktory sa dá prestavaf. Na práce sa üZ pezbierajú peniaze. Aj obecny úrad je ochotny pri- náSat obef. Ak väetko ide dobre, tak tento rok náá sen sa splní.

UZ sme hovorili o tóm, ako sa strácajú tradície, o dobrom príklade rodiőovského domu, iba o tóm nie, ako je to, ked’ prisluäm'ci jednej rodiny od- chádzajú do rőznych kútov sveta urobit ätastie, ako v roz- právke. Vychovali sme tri deti a mámé ätyri vnúőatá - hovorí páni Lászková. Dve deti neZijú vo Veftarci a aj tretie sa chystá odchádzat s rodinou. Casto sa schádzame, väzby sú süné, ale ich slovenské povedomie je iné ako naáe, im ledva znamenajú nieőo hodnotné veci minulosti. MoZno eäte mőjmu najstar- áiemu synovi. On eäte sedel na kolenách mőjho drahého otca, ktory mu rozprával po slovensky. Z vnukov iba jeden Zije v dedine, on je najviac s nami, a to chceme aj vyuzif s mojim manZelom, vychádzajúc z príkladu mőjho otca snaZíme sa správaf tak, ako to robil on.

_________________SZABÓ GY. SÁNDOR

O

tec - hoci rokoval s man- Zelkou, korá bola vo vel’kej rodine aj gazdinou, o rozvoj, o kúpu a predaj, o sejbe, o zvieratách, drZal úradné styky {v súdnych veciach) s ok- olitym svetom a zaoberal sa s defmi - mai vyhradné právo rozhodovaf vo veci hos- podárenia. Rokovanie závy- selo aj od vyáku majetku Zeny. Prvenstvo otca sa uká- zalo aj pri stole, on nabral prvy z jedla.

Maftzelka viedla domác- nosf, vnútorné záhradnícke práce, vyí^iovala deti, pri- pravila dcéry na vydaj, or- ganizovala a riadila delbu práce dcér a nevest. Mala prvoradú úlohu vo vybere part- nera deti aZ do zaőiatku 20. storoőia.

V 19. storoőí volili rodicia Zenícha alebo nevestu pre deti a to predoväetkym v bo- hatáích rodinách. Pri voFbe partnera bola döleZitá spolocná viera (spod emiho zvora) a hodnota majetku (uvjer k úvjeru - srica gu srici, kabnica gu kabanici). Do konca 19. storoőia bola silná endogámia, manZelstvo medzi príbuz- nymi, v uzavretych, horskych dedinách (Pilisszántó, Répáshuta, Háromhuta, Kis- Nagyhuta, Vágáshuta). Vo väcäich dedinách na níZine uzavrety pori adok vol’by partnera nebol taky vel’ky problém, moZnosf vol’by partnera bola äiräia. ManZelstvo medzi dedinami tu bolo castejáie, predoväetkym v záujme spo- jenia majetku. V rodine gazdov “prístavok” bol charakteris- ticky, zaf sa sf ahoval do domu dievőafa, hlavne vtedy, ketf v dome nebol chlapec. Vyraz “vidau sa”, őiZe “vydál sa” je v tomto prípade ironicky, lebo- ked’ mládenec bol chudobny- porúcázal na nerovnoprávne postavenie.

Mládenci nemali vlastny príjem, zato obőas potajomky predali päenicu, kukuricu. Na níZine väöäinou Zili na tani. Pod vedením otca pracovali spolu so sluhami. Spávaii v maätali, ich úlohou bolo aj kfmenie zvierat. Bolo to vel’mi romantické, ked1 mládenci z tané iáli za dievőatami alebo za priatel’mi na koftoch.

Dievőatá vykonali domáce a vnútorné práce. SnaZili sa váetko naucif, őo bolo potrebné pre jednu manzelku v sed- liackom hospodárstve (varili, prali, pradili, krmili hydinu). Dievőatá sa zúcastnili v pol’no- hospodárskych prácach takisto, ako nevesty, ktoré man- Zelsky zivot zacali na níZine na taniach.

V horskych dedinách Zili nevesty pod silnym vedením svokry. Ich manZelsky zivot nebol neruáeny, byvali v jednej Ízbe s rodicmi a s defmi

(Ácsa, Galgahuta, Csővár).

V zimnom období aj na níZine bolo podobné umiestnenie.

V Szarvasi spali v jednej Ízbe so svokrom a svokrou tri nevesty s manZelmi.

Novohradskí Slováci tieZ byvali “pod jednou strechou”. Nevesta vychovala deti, opat- rovala chorych rodiőov, starych rodiőov, varila a prala pre célú rodinu (Péteri). Kde sa dievőatá skoro vydali (v Répáshute ako 14-15 roőné), tam 20 roőné, kde troäku neskoráie (Békéscsaba, Szarvas), tam Í3-25 roőné sa povazovali za staré dievky, dioVky. Starych parobkov, le- girov (mládencov) bolo menej. “Prespaná” (slobodná matka) bola pohrdnutá, svoju hanbu musela zniesf po cely Zivot, aj po vydaji.

3-4 roőné deti uZ vykonali drobnejáie práce (pasenie), v ákolskom veku pravidelne dostali úlohy, chudobnejáie mali pást’ husy, oáípanú.

Skolu zaőínali v jeseni neskoráie, na jar ukonőili skorej. Deti z tani chodili do äkoly na tani, alebo do äkoly, ktorá bola najbliZáie k dedinskému domu starych rodiőov (Nyíregyháza, Békéscsaba, Kiskőrös, Szarvas, Tótkomlós, Csanádasberti). Staráie deti dávali pozor na menáie deti.

(pokracujeme)

Pani Kucserová v rukách s jednou cepicou