Nógrád Megyei Hírlap, 1999. december (10. évfolyam, 280-304. szám)
1999-12-02 / 281. szám
PRILOHA NOVOHRADSKYCH NOVIN 2. DECEMBRA 1999 Zázitné, veselé hry, staré novohradské slovenské Tüdővé zvyky Pustili holuba medzi peria Kedysi bolo lepsie, vzdy sme nasli prílezitosf na veselost’, nenudili sme sa na dlhych zimnych veceroch - hovorí páni Hegedűsová z Bokora, ked’ som sa ju opytala na aj teraz zijúce slovenské zvyky. Ako mladé zabky, spravili sme huncútstva, obliekli sme bábku, pripichli sme na nu zar- tovné nápisy a isii sme k dómom suhajov a spievali sme tarn pred ich dveriam. Viackrát pozvali nás dnu a ponúkli nás. Na zimnych veéeroch chodili sme driapaf perie. Zena, ktorá mala maié diefa, vzala ho so sebou. Páni domáca im kukuricu mrvif. Suhajovia boli pod obiokom, kvöli tomu dievéence sedeli tak, aby s jed- nym okom vedeli sledovaf co Dievcatá z Bokoru kazdy rok zorganizujú driapanie peria a podl’a zvykov mrvili kukuricu sa deje vonku a pritom usilovne driapali perie. Ponúkli nás so zákuskami, s me- dovou a makovou buchtou. Zimné vecery v Ősagárde sa zacali s priadkou. Pri práci sme mali cas aj na spievanie a na rőzne vtipy, zarty. Doz-. vedeli sme to od Tomása Agárdiho, kto je starostou obce, ale on je aj vedúcim slovenského národnostného klubu. Od zaciatku decembra sme sa pravidelne stretávali s mladymi. Tieto nedelnajsie programy sme nazvali „Na lopatke”. Spievali sme l’udové piesne po slovensky, hraly sme karty a mládenci a dievéatá mali vel’mi radi zoznamovacie hry „Bliska”. Driapaf peria v Ősagárde zacali na konci fasiangov. To bolo obdobie vel’kych zartov, kde aj to sa stalo, ze mládenci pustili holuba medzi peria... 13-ho decembra je den Lucia, dievcatá z Nízi tento den chcelr dozvedief, ze kto bude ich nastávajúci. Spravili makové dedele, do dva- nástich skryli cedulu, na kto- rú napísali rözne muzské mená. Ktoré prislo vo vriacej vode na ború ako prvé, uka- zovalo to, ze aké menő bude maf jej nastávajúci. Vecer kazdy isiéi na svatú omsu a potom isii domov, len dievcatá ostali vonku pred bránou, lebo verili v tóm, ze také menő bude maf ich nastávajúci, aké menő má muz, ktorého prvykrát stretnú. v Banskobystrická Motyl’ková princezná v Salgótarjáné? Slovenská mensinová samospráva mes- ta Salgótarján nedávno zorganizovala cestu na Slovensko, ciePom tejto cesty bolo, aby sme sa lepSie spoznali sever- nyeh susedov. Naplánovali, ze navStívia dedinku Spaniu Dolinu, ktorá je sve- toznáma so svojím Pudovym umením a cipkárstvom, navstívia operu v Banskej Bystrici a Osbrlie, kde zorganizujú medzinárodné biatlonové preteky. Pocasie do urcitej miery zmenil nás program, ale 40 clenná skupina sa vrátila domov s cennymi zázitkami a skúsenos- fami. Na vysokej úrovni prednesená ko- mická opera Donizettiho: Don Pasquale mai vel’ky úspech. Návstevníci z Tarjánu ohromny vykon umelcov uznali s tym, ze darovali im parádny kvetinovy kos, co vzali so sebou z domu. Viaceri hovorili, ze Skoda, ze v Salgótarjáné nemőzeme vidief operu. Napriek tomu v Banskej Bystrici hrajú pravidelne perly zopereckej literatúry! Páni Zochová, sekretárka divadla nám prezradila, ze predtym divadelny súbor éasto hosfoval, ale dnes ak treba cestovaf, tak umelci len na koncertoch vystúpia. Samozrejme, ak by bol nárok na pekné veéierky Verdiho alebo Pucciniho, dalq by sa to zorganizovaf, prípadne aj do Salgótarjánt Moino... NávStevníci získali zaujímavé skúsenosti aj v oblasti turistiky a pohosMoment z opery tenia. Bolo pre nás prekvapenie, ze nase sevemé susedia napriek ich skromnej hospodárskej situácie zachovali lacné a pritom na dobrej úrovni vybavené uby- tovanie a lacné jedálne, kde si mőzme vybraf zo sirokého vyberu národnych jedál. Takouto perlou je prestavany salaS ned’aleko od Detvy. Slovenská casnícka tam hovorí po mad’arsky s mad’arskymi hosfami. Aby sme sa lepsie spoznali, Kniznica Bálinta Balassiho v Salgótarjáné zorganizovala vy stavu od druhého decembra z krás- nyeh majstrovskych diel v Galérii Karola Bóna Kovácsa, Darina Spisáková cipkárka a Milan Laluha maliar májú vystavu. Styky cez hranice medzi Mad’armi a Slovákmi sa mnozia, nedivíme sa, ze rastie pocet tych, ktorí berú do rúk slovenskú ucebnicu a búd’ zorganizovane alebo sám sa zacnú ucif slovensky jazyk a mozná, ze jazyk ich predkov. Do toho proccsu sa zapája aj slovenská mensinová samospráva z Salgótarjánt Slovensky národnostny mensinovy úrad v Salgótarjáné Srdecne cakajú kazdého Slovenská mensinová samospráva dostala miesto na prvom poschodí Kultúrneho strediska József Attila, kde od ősmej hodiny do dvanástej hodiny cakajú návstevníkov. Caká vás vedúca, referentka v jednej osobe Katarina Ber- nardová-Kaszová.- Pochádzam z Fil’akova, zo Slovenská, vydala som sa do Salgótarjánt K tomu uz je 29 rokov, aj vyslovif je to vela - hovorí páni srdecne a s úsmevom na tvári. Nie len po mad’arsky, ale aj po slovensky hovorí vel’mi dobre. Od tej doby, ako zacala pracovaf ako vedúca úradu, niektorí návstevníci boli vel’mi dojaté, ze páni hovorí aj po slovensky.- Chodila som do mad’ar- ského gymnázia vo Fil’akove, ale ucili sme sa aj po slovensky, ba dokonca sme museli aj maturovaf zo slovenského ja- zyka. Ked’ som sa prihlásila na toto miesto, mala som obavy, ze ako budem znovu hovorif po slovensky, ale musím po- vedaf , ze za krátku dobu táto tréma zmizla. Pre mna je vel’ky úspech, ze nedávno sme navstívili banskobystriekú operu a vSetky organizacné problémy somja vybavovala telefonicky, napr. vstupenky, zorganizovanie programú, atd’. Ziadne problémy som nemala, islo vsetko ako po masle. Sekretárka banskobystrickej opery sa opytala, ze odkiaP viem tak dobre po slovensky. Ked’ som jej povedala, tak sa usmiala. Na Sfastie, nezabudla som na jazyk.- Chodíte spät’ na rodnú zem?- Málokedy, hlavne do cintorína, navStívim hrob rodicov. Casto hovorím telefonicky s krstnou mamou a by valou sused- kou. Tieto rozhovory ma osviezia, obvykle sú dlhé, pretoze chceme hovorifo vSetkom zapár minút. Touto Stvorhodinovou prácou som sa dostala troSku blizSie k svojim koreniam. Mozná, ze slovenská samospráva a jej úrad má úlohu, aby slováci, zijúci v meste sa dostali blizsie k svojim koreniam...-Ako je to mozné a s akymi zálezitost’ami idú k Vám?- Jeden vysokoskolák svoju diplomovú prácu pisai o slo- venskych l’udovych zvykoch, pomohli sme , aby dostal matériái o térne. Nedávno prisli k nám manzelia, ze nedostanú dőchodok. Kedysi sa prist’ahovali sem zo Slovenská a tu zijú v jednej garzónke. Památám sa, ked’ som zacala s nimi hovorif po slovensky, muzovi sa objavili slzy v ociach. Rada by som ich pohPadala. Ako zvykli hovorif: terazje obdobie budovania, lebo od prvého októbra pracujem v tejto kancelárii. Bolo by dobré, keby tento úrad sa stal informacnym strediskom slovákov zijúcich v meste Salgótarján. Katarina Bernardová-Kasmvá 's/ Cím skorej, tym lepsie O vyucovaní národnostného jazyka Pre kazdého je prijatel’nym názorom, ze kazdy őlovck musí spoznaf jazyk svojich predkov. BohuziaP medzi Slovákmi v Matfarsku ma- terinsky jazyk z kazdoden- ného zivota uz zmizol. Od- bomíci kvöli tomu sa vel’a zaoberávajú s metódami, ako vyucovaf národnostny jazyk. Podl’a nich, slovensky jazyk treba zacaf vyucovaf hned’ v prvom rocníku v skole - respektive v skől- ke. Ti rodiéia, ktorí májú slovenskych predkov, viackrát nevedia, ze do ktorej skőlky alebo Skoly májú daf zapísat’ svoje deti. Myslím si, ze odpoved’ je jedno- znacná: Do tej Skőlky alebo Skoly, kde vyuöujú aj slovensky jazyk. Vyucovanie jazyka v Skőlke,t respektive v skole má vel’a vy hód - hovoria od- bomíci. Osvojenie slovnej zásoby závisí aj od vychovy. Maié diefa sa snazí vSetko pomenovaf co je okolo neho. Aj gramatiku jazyka sa naucí mechanicky, napo- dobnuje dospelych, opakuje ich sióvá a vety. Je mi- moriadne dőlezité, aby dos- pelí hovorili presne a bez chyb. Deti vel’mi radi hovoria o svojich zázitkoch, pocitoch, dojmov - tieto mo- menty musí vyuéujúci vyuzif najlepsie. Musí tak usmemif vychovu deti, aby s jednoduchymi vetami by vedeli povedaf cochcúaaby pochopili pokyny a prosby rodicov a vyuéujúcich. CiePom je, aby maié diefa vedelő hovorif súvisle - túto slovnú zásobu vzdy d’alej rozvíjaf a tym dosiahneme, ze potom urcite bude maf prírodzeny vzfah k predkom a k národnostnému jazyku. P.V. Zijeme tu, v Mad’arsku (9. casf) v Prezyvky v Sámsonháze V kruhu Slovákov rozoznávame verkorodinné a malorodinne formácie. VePkoródinná struktúra podl’a údajov bola ob- vyklá v casu osídlenia. Tieto údaje dokazujú aj dlhé pődorysy domov, ktoré boli rozdelené na rőzne casti. Podl’a Uudovíta Haana, kto napísal históriu Békesskej Caby, v strede 19-ho storocia , píse, ze „v jednom dome zijú aj tri rodiny a zijú vo vzájomnej obl’ube a vo vzájomnom dorozumení.” NajstarSí élen rodiny riadi cely domov, kazdí ho respek- tuje, zeny ho vykajú aj v tóm prípade, ak nie je prítomny .Be- hom 20-ho storocia na Dől nej Zemi (vcetne u Slovákov z Ní- red’házy, kde malorodinná struktúra bola poéetná) vel’ko- rodiny rozpadnú. Najd’alej ostali v Abaújzempléni a u Slovákov zijúcich medzi palócmi a u vePkogazdov v Pilisi. Svoj- ské gazdovanie a ich majet- kové pomery dali im také vy- hody, ze vel’korodinné gazdovanie ostalo aj nad’alej. Prezyvky u Novohradskych vel’- korodinnych zdruzeniach aj dneska existujú. V Sámsonháze je viac rodín, ktoré májú totozné priezvisko, v podstate _prezyvky_ ukazujú na pővod rodiny - to znamená, ze pripojili k priezvisku manzela aj man- zelkine priezvisko, alebo akú cha- rakteristiekú vlastnosf má hlava rodiny, alebo cím sa zaoberá, éo je jeho remeslo (napr. Koskár: Bőrös, Kohút: Kakas) U Slovákov v BékéSskej Cabe eSte aj v 20-tom storoéí si mőzme nájsf stopy vePko- rodín (hlava rodiny - otec, do svojej smrti neodovzdal svoj majetok, jeho zenatí synovia gazdovali na jeho majetku). Podl’a zvyku na Dolnej Zemi (BékéSska Caba, Sarvas, Ní- red’háza) hlava rodiny zil v meste, odtial’ riadil svoj majetok a pritom jeho deti zili a gazdovali na samote. Zacal prechod z vel’koro- dinnych zdruzení do málorodinnych - to najviac charak- terizuje zámoznych rodín (ktorí májú statky na Dolnej Zemi) — objaví sa rozSírená viaegene- racná rodina (tento zjav mőzme povazovaf ako poslednú formáciu vel’korodín). Slovenské rodiny vsadé boli pocetné. Na prelome storocia na Dolnej Zemi (to zn., ze v BékéSskej Cabe, v Sarvasi, v Slov. Komlósi, vo Vel’kej Bánhedesi, v Ca- nádalberti, v Pitvarosi) mali 68-10 deti a v horách napr. v Pilisszentlászló mali 9-11, ale nie je nezvykly ani 15-16. Malorodiny vznikli z rodín, ktoré mali k dispozícii mensie statky a domy, vynimkou je Dolná Zem, kde len z tych, ktorí mali tanú. (Dedici v Ní- red’házy väcSinou predali zde- deny dóm a ostala im budova na tani. Vcelku u chudobnych sú charakteristické malorodin- né formácie,, hlavne v horách a medzi sluhov. Obyvatelia hutníckych dedín (RépaSska Huta, BukkSzentlászló, Bükkszentkereszt)taktiezzili vma- lorodinnych zdruzeniach. Malorodinná formácia charakterizovala aj ostatnych slovenskych vrstiev spolocnosti, ako aj u remeselníkov, u zamest- nancov, inteligenciu a priemy- selnych robotníkov. V malorodinách hlava rodiny mai moc v rukách a to trvalo do stredu 20-ho storoéia, •ale od tej doby, ked’ aj man- zelka zacala pracovaf, vznikol partnersky styk medzi manzel- skym párom. Napriek tomu, ze malorodinná forma sa rozSí- rila, príbuzenské vzfahy ostali süné. Krstnych rodicov zvolili predtym z priatel’ského, kama- rátskeho kruhu, novsie zvolia z príbuzenského kruhu — to znamená, ze príbuzenské vzfahy sa stali vrúcnejsím. Tento tesny príbuzensky vzfah doka- zuje aj to, ze ti, ktorí sa vysfa- hovali na Slovensko a ktorí sa tam aj narodili a medzi tu zos- tanych sú zivé styky aj do dneska. (Pokracujeme)
