Nógrád Megyei Hírlap, 1999. június (10. évfolyam, 125-150. szám)

1999-06-02 / 126. szám

Dve otázky k Jánovi Fuzikovi, k predsedu Celostátnej slovenskej samosprávy

Blízia sa civilné organizácie- Nedávno ste boli v Bratis- lave, kde ste sa stretli s pred- stavitelmi róznych úradov, ktorí sa zaoberajú obojstran- nymi slovensko-macfarskymi vzt’ahmi. Aké skúsenosti máte z tejto cesty?- Nasej návsteve v Bratislava predchádzali dökladné rokovania v hlavnom meste Slovenskej republiky pred dvoma mesiacmi. Vtedy nás vitai aj predseda vlády SR Mikulás Dzurinda, rokovali sme na troch ministerstvách a v Slovenskej národnej rade. Kvőli nabitému programú sme nemohli prerokovat’ v§etky ziadosti slovenskej mensiny v Mad’arsku, avsak obdrzali sme viac záváznych pozvaní na stretnutia, na kto- rych mőzeme problémy do- rieäif. Vzhl’adom na rőzne or- ganizacné úlohy nového ve- denia Celostátnej slovenskej samosprávy sme pozvaniam mohli vyhovief az v druhej polovici mája. Nasa prvá cesta viedla do Domu zahra- nicnych Slovákov, ktorého riaditePa, PhDr. Claude-a Ba- láza póznámé dobre uí dáv- nejäie. Narokovaní nám okrem podpore v kultúmej oblasti ponúkol pomoc v podnika- tel’skej sfére. Takisto ako aj na d’alsích dvoch rokovaniach sme sa dohodli, ze CSS a DZS podpísu v blízkej budúcnosti dohodu o spolupráci.

Po zvolení nového vede- nia CeloStátnej slovenskej samosprávy nám zaslaním svojho blahozelania prejavil priazen predseda Matice slovenskej Jozef Markus a záro- ven nás pozval do Bratislavy. Osobne si túto vyznamnú kultúrnu institúciu, ktorá aj doposieP vykonávala mnoho pre nasich Slovákov, vel’mi vázim. V rámci rozhovoru na pőde Matice slovenskej sme zdőraznili, ze v Mad’arsku sa vo vyznamnej miere zblizujú slovenské obcianske organizácie a CeloStátna sloven- ská samospráva. Nie je pritom zanedbatel’né, ze nastávajú- cim vel’vyslancom Slovenskej republiky v Mad’arsku bude byvaly tajomník Slovenskej akadémie vied, predseda Helsinskej rady Stefan Markus, ktory je bratom predsedu Matice slovenskej. Na záver násho rokovacieho dna v Bra- tislave sme sa stretli s generál- nym riaditel’om Národného osvetového centra PhDr. Já- nom Tazbezíkom. Táto insti- túcia aj doposial’ poskytovala znacnú pomoc Slovákom v Mad’arsku, medziinym aj naáim novohradskym rodá- kom, predovsetkym vysiela- ním odborníkov vo folklómej a divadelnej oblasti. Nároky na túto pomoc z nasej strany sú aj nad’alej a podpísaním dohody ju urcite dostaneme.

— 3. júl je Den Slovákov v Mad’arsku. V com vidi te vyznam tohto dna, ako sa pripravujete na tohorocné oslavy?- Den Slovákov v Mad’arsku je stanoveny na 5. júla, avsak v tomto roku sa oslavy kvőli kalendáru konajú o dva dni skoráie, teda3. júla. Tento

pamätny den, ktory je na Slovensku státnym sviatkom, si zvolila za Den Slovákov v Mad’arsku predoslá CeloStátna slovenská samospráva. My v tejto tradícii mienime d’alej pokracovaf a po vla- najsích oslavách v Malom Keresi sa toho roku premiest- nime do d’alsieho regiónu, do Tatabánya-Bánhidy. Mimo- chodom, tu sa nám nedávno spolu s miestnou slovenskou mensinovou samosprávou po- darilo zachránit’ bánhid’anskú vseobecnú skolu, kde sa vyu- cuje aj slovensky jazyk, od zlúcenie s druhou inátitúciou.

V tóm nám nakoniec vysla v ústrety aj mestská samospráva. Treba pripomenúf, ze tradícia Cyrila a Metoda zije aj v kruhu nasich Slovákov.

V mojej rodnej obci, v Kes- túci, ktorá lezí na niekdajsej historickej hradskej medzi Ostrihomom a Budinom, je patronom katolického kostola práva ten pápez - sv. Klement - ktory onoho casu vyslali solúnskych bratov do tohto kraja. V kostole sa inak na- chádza aj krásna mozaiková podobizen Cyrila a Metoda.

Tohorocné oslavy budú vynikajúcou prílezitost’ou na to, aby sa tu jednak predstavili slovenské národnostné kul- túme telesá z viacerych koncín Mad’arska, a aby sme podl’a nasej novodobej tradí- cie odmenili prácu nasich najaktívnejsích Slovákov vyznamenaním Celostátnej slovenskej samosprávy „Za nasu národnosf.”

Dovol’te mi mill Kiifania a Venarőania, aby som Vám vy- slovila sióvá vd’aky za krásnu priatel’skú a slávnostnú atmos- féru, ktorú ste vytvorili pre mladé novohradské talenty i pre nás pedagógov, ktorí sme sovjich iiakov sprevádzali.

Vd’aka Vasej pohostinnosti a láske, ktorou ste nás pri- chylili, mladí recitátori a

Predmetové a sportové zápo- lenia sú v kazdej skole ozive- ním vsednych dní. Skolsky stereotyp sa naruSí najmä vtedy, ked’ sa sútaze zúcastnujú aj Studenti zo zahraniöia. Studen- tov a pedagógov z Rimavskej (ioboty, zo Samorína a z Levíc pozvali na sútaz preto, aby im i sebe poskytli priestor na vzáVd’aka Vám

speváci sa cítili u Vás ako doma, to znamená, le. ich vy- kony neboli poznacené veFkou trémou t. j. boli vyborné.

Na mená Vaáich obcí bude dlho spomínaf nielen tích tak- mer 400 ziakov, ktorí sa na Slovensky eh versovackách a

jomné obohacovanie sa tak v oblasti profesionálnej, ako i v oblasti citovej.

V Darmotách sa sútazilo v matematike, v recitácii a v kráfovskej hre v sachu. Ten- tokrát Studenti zo Slovenská síce palmu vífazstva domov neniesli, ale vo vSetkych súfa- ziach cestne obstáli.

spievankách súfazili, ale aj ich rodiőia a známi, ktorym deti po príchode domov rozprávali o svojich zázitkoch.

Prísloveéná slovenská po- hostinnosf sa prejavila v praxi. V súcasnej dobé, ked’je okolo nás tak málo lásky, a radosfou mőzeme konstatovf, ze dobrí l’udia este zijú.

Dr. Veronika Pintérová

Stredoskoláci na javisku

Tohorocné Slovenské spie- vanky a versovacky sa ko- nali vo vel’mi príjemnej at- mosfére. Vyse tristo detí potvrdilo, ze slovenské slo- vo a slovenská piesen má svojich milovníkov a obdi- vovatel’ov. Tohorocná sú- faz mala aj svoje specifikum: Po prvykrát totiz súfazia a vystupujú vel’mi radi, s mládezou je to uz trochu zlozitejsie. Túto sku- toenosf na hodnoteni vyzdvihla aj predsedkyna Zväzu Slovákov v Mad’arsku páni Ruzenka Baránek- ová-Egyedová, ktorá cenu Zväzu odovzdala stu- dentkám Strednej Obchod- nej skoly z Balasskych Dar- mőt Natálii Pappovej a Georgine Deákovej.

Na stretnuti v l’udovych krojoch - slovenské národnostné kluby sa stretli nedávno v Sudiciach

r

Priatel’stvo sa prehlbuje

Snazia sa na rozvijanie stykov

V

Cakajú novohradskyeh hosti na Slovensku

Nedávno bolo usporiadané v Salgótarjáné vystava a jármok „Palócska zem 99”, kde luőencsky informaény pavilon a pavilon Slovensko-Mad’ar- skej obehodnej Komory predstavili ekonomické projekty.

Návstevníci so zveda- vost’ou pozorovali mla- dych, ktorí boli preob- liekaní do l’udovych kro- jov, zaujímavé bolo vidief krásne turistické a rek- reacné strediská na obra- zoch a rőzne osnovy ek- onomického rozvoja na tabul’kách.

Monika Vargová, spo- lupracovnícka lucencské- ho „Mestského infor- macného strediská” so spokojnym úsmevom ho- vorila:- Musím sa uznaf, ze som prekvapená, ze ako srdecne nás vitai i v Salgótarjáné. Návstevníci vys- tavy sa úprimne zaujímali o nás, a nálada bola vel’mi priatel’ská.

Podobny názor mai aj lucencsky Attila Simon, tajomník Slovensko-Mad’arskej obehodnej Komory a Stefan Hudacsek, spolupracovníkh cestovnej kancelárie z Divé- nya. Úprimne veria v dobrom slovensko-mad’arskym pria- tel’skom styku.

Attila Simon s veFkou od- bomou znalost’ou analyzoval lucencsky priemyselny program.- Nie len Lucenec a okolie, ale célé Slovensko ukazuje ek- onomicky rozkvet v najbliz- síeh rokoch. Najdőlezitejsím obchodnym partnerom - dú- fame - bude Mad’arsko - hovorí Attila Simon.

Podl’a Stefana Hudac- seka, Mad’ari a novo- hradeania taktiez, májú radi krásne slovenské okolie, ale nedávajú si pozor na blízke rekreacné strediská, ktoré svoje sluzby poskytujú na vysokej úrovni.

Divény je 18 km od Lucenca, lezí na brehu jazere Ruziná. Návstevníci v célom roku si tam mőzu oddychnuf. Po- pri ekonomickej spolupráci mámé e5te co robif aj v oblasti cestovného ruchu.- Ani to nie je vedl’ajsie, ze nase ceny sú vel’mi nízke a cakáme l’udí aj z Novohradu - takto skoncil svoj prejav Stefan Hudacsek posledny den. Jeho kolegovia a mad’arskí poslú- cháci súhlasili s ním.

Tu sme v Mad’arsku (6. cast’)

Novohradské slovenské drevené domy s ohradou

Stavebnym materiálom domov v horskych krajoch do prelomu 18. és 19. storociaje drevo a kamen, ale casto sa vyskytujú i surové tehly. Domy zemplínskych Slovákov patria do kultúmeho pásma severovychodnych Kárpát. V 18. storocí sa tieto domy delia na izbu - kuchynu - komoru; zariadením vhodné pre kúrenie a varenie bola pec postavená v ízbe, jej dymovod nazyvali ’’kobulouí, vrch pece slúzil aj ako spací priestor. Krytinou krovu bolastupnovitá slamená strecha, názvom vrch- ného snopu slamyje: ’’kicka”.

Obytny dóm Slovákov v Bukovych a Matranskych horách bol este na prelome storocia deleny na dva pries- tory. V Répásskej Hute sa tri priestory objavili iba medzi dvoma svetovymi vojnami. V Novej Hute v tom case néhol este ani osobitny záchod. Svojráznou lesnou stavbou bukovych a matranskych Slovákov boli pre lesnych robot- níkov, d’alej pre uhliarov a vápenárov stavané jarmové, okrúhle alebo polkruhové chatrce. Slováci v Novohrade a Matre v case kolonizácie si stavali drevené domy, a casté boli i ohrady zivym prútenym plotom. Pozostatky archaic- kej formy selemennej konst- rukcie krovu so sochou sa nasli v Malej Náne. Nástro- jom kúrenia bola pec so sopúchom, ktorú si priniesli so sebou. Na konci minulého storocia vo Venarci este boli drevené domy.

Vonkajsia stena domov starsieho typu v lokalitách v údolí Galgy bola vybudovaná nabíjaním, vnútorné prieöky sa vy rábai i z drsne stiepaného dreva, ktoré zat- melili blatom, alebo ich up- lietli z prútia a ich tiez zat- melili blatom. Strechu pok- ry vali slamou tak v Pilisskych horách, ako i na okolí Budapesti. V Sáré boli steny hline- ného domu vystavané vyk- ladaním. V Hűti, Kestúci, Cí- ve a Tárnoku boli zaujímavé pece truhlového tvaru. Pri stavbách domov na Zadunaj- sku sa okrem pouzívania ka- mena pravidelne spotrebová- vali i surové tehly. V Kestúci najstarsí dóm obee postavili na kamennom základe zo surovych tehál a pővodne ho pokryli slamenou strechou. Dom pozostával z prednej, zadnej izby, z kuchyne, komory a mastale. Pivnicu vy- budovali vo dvore, a tu sa nachádza i chliev. Cast’ budov Slovákov zijúcich na juhu Dolnej zeme sa v 18. storocí stavala technikou lepenice, pozostatky touto technikou vystavanych hospodárskych stavieb sa nájdu v Malom Keresi. Neskorsie sastavali budovy vybíjaním alebo zo surovych tehál, ktoré potom zamazali, alebo vybielili váp- nom. Najcastejsia konstruk- cia krovu je slamená s nozni- cami, ktorú pokryli trstinu na pokrytie strechy. Casto sa tu vyskytuje prícelie tvaru samcieho polozadku. Svoj- ráznyjyp domu bol v Békés- skej Cabe tzv. dom so ”sil- tom”, ktory ciahal az na ulicu. Jeho rozvitejsou podobou je dom s pavlacom (s podstien- kou, ’’podst’enka, v Pol’nom Berincoku: ul’icka), ktorého

od domu delia dvere a drzia ho stípy s tehlovou stenou alebo hranaté drevené stípy. Komlósskou svojráznost’ou je, ze popri dome, paralelne s frontál nou cast’ou ulice stoje sypky, ktoré dávajú celej stav- by dojem hradu. Stary sed- liacky dóm v Pol’nom Berin- éoku je bez pavlace a zacho- val dolnozemsky typ trojitého élenenia pődorysu domu. Obytny dóm níred’házskych Slovákov - Tirpákov patrí medzi dolnozemské základné typy domov. V meste zmenili známe clenenie izba - kuchy- na - komora takym spőso- bom, ze z komory utvorili malú izbu, aby tu ubytovali tych, ktorí prisli zo salasov (bokrov) a pripojili k stavbe i malú komőrku. V SarvaSi a Békésskej Cabe zo zadnej izby sa priamo otvárala malá komőrka.

Na mestskych obytnych pozemkoch a na salasoch dol- nozemskych Slovákov vyz- namné miesto zaujímajú hos- podárske stavby, mastale, chlievy, susiarne na kukuricu, väesina ktorych sa tiez sto- toznuje s podobnymi dolno- zemskymi stavbami, ako i s vápnom olíceny okrúhly ku- rín v Slovenskom Komlósi.

Bytové zariadenie Slovákov sa mení podl’a jednot- livych krajov. Najtypickejsí nábytok májú Slováci v Békésskej Cabe a Slovenskom Komlósi. Známe sú ich pek- ne, pővabne vyrezané, parád- ne mal’ované postele, stolic- ky, kreslá, rohové lavice, truhly, ktoré sú zároven i ma- jstrovskymi dielami funkenej sedliackej ornamentiky.

Mladí slovenski remeselnici na jarmoku