1948. „Vonatok Északnak és Délnek” A második világháborút követő szlovák–magyar lakosságcsere története és következményei - Adatok, források és tanulmányok a Nógrád megyei levéltárból 57. (Salgótarján, 2010)

„Vonatok Északnak És Délnek" - Zhrnutie

Stúdia venuje znacny priestor úsiliu na medzinárodnom poli, ktoré vyvíjal pocas vojny v emigrácii. Rád radom preberá tie vzt'ahy, ktoré vytváral napr. s emigrantmi z okruhu sudetskych Nemcov. Prezentuje rokovania, ktoré nad- hodili moznosf, aby Nemei zijúci na území Ceskoslovenska vytvorili spoloc- ny státny útvar s ceskym národom - cize podporujú revíziu Mníchovskej do- hody - na oplátku za rozsiahlu autonómiu v rámci Ceskoslovenska reorgani- zovaného na federatívnom základe. Odumretie pokusu svédei o zmene Bene- sovho stanoviska. Po roku 1942 bolo jeho hlavnou snahou získat' súhlas vel'- mocí protihitlerovskej koalície k vysídleniu Nemcov z Ceskoslovenska.

Gulyás v nasledujúcej kapitale prezentuje otázku vysídlenia mad'arskej menáiny. Hlavnym aspektom hodnotenia bola aj v tomto prípade Benesova cirmost' vykreslená prostredníctvom rokovaní s vel'mocami. Podl'a konklú- zie stúdie Benes v prvych rokoch svojej druhej emigrácie nezaujímal jednoz- nacny postoj vo veci politiky, ktorú mai sledovat' vo vzt'ahu s mensinami. Z Mníchova vyvodil ponaucenie, ze treba vytvorit' cisto ceskoslovensky ná- rodny étát, a k tomu je mozné pouzif jediny prostriedok, vysídlenie národ- nostnych mensín - Nemcov aj Mad'arov. Jasne viditel'né je aj to, ze Benes sa pokúsil dósledne spojit' otázku vysídlenia Nemcov s vysídlením mad'arskej mensiny, Washington a Londym vsak do roku 1945 ustúpili od svojho niek- dajsieho stanoviska a snazili sa prijatie konkrétnych rozhodnutí odsunút' do zaciatku mierovej konferencie. Benesova emigracná vláda sa coraz viac dos- távala pod vplyv sovietov. Jeho politika sovietskej orientácie utrpí fiaskó vtedy, ked' sa od polovice roku 1947 „Moskva pustí do reorganizácie svojej záujmovej sféry v Strednej a Juhovychodnej Europe, aby ju pretvorila v dobre organizovany mocensky biok."

Árpád Popély skúma územné aspekty a etnické dősledky vymeny oby- vatel'stva. Prvá kapitola príspevku vykresl'uje cestu, ktorá doviedla k pod- písaniu dohody o vymene obyvatel'stva medzi tymito dvoma Státmi. Autor je vel'mi dőkladny, opiera sa o pramene a nevsednou cnost'ou jeho práce je to, o com svédei mnozstvo poznámok pod ciarou: ze vyuzíva, prezentuje a cituje mnozstvo takych pramefiov, ktoré sa v prácach inych autorov dopo- sia! nedali nájst'. Dalsou cnost'ou elaborátu je do najmensíeh podrobností zostaveny detailny obraz, ktory prezentuje územné rozlozenie osőb, ktorí mali byf vysídlení z Ceskoslovenska. Konstatuje, ze menné zoznamy „dovo- l'ujú úsudok, ze pocet na Slovensku zijúcich Mad'arov, ktorí boli urcení na vysídlenie do Mad'arska o mnoho tisíc osőb prekracuje mad'arskymi úradmi zostaveny, v statistickych vykazoch a mad'arskych archívnych písomnych do- kumentoch figurujúci, aj v mad'arskej odbornej literatúre publikovany údaj o 181 512 osobách." Opierajúc sa o vlastné vyskumy zamerané na menné zoznamy dochádza k tvrdeniu, ze celkovy pocet Mad'arov, ktorych v rámci dohody o vymene obyvatel'stva zamysl'ali presídlit' z Ceskoslovenska do Mad'arska, presahuje 185 000 osőb!

188