Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (24. évfolyam, 2015-2019)
Deraj, Michal - Rác, Peter - Bohuš, Mirko: História ochrany prírody na území Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy - jej súčasnosť a perspektívy
Michal Deraj, Peter Rác, Mirko Bohuš Dňa 26.10.1992 bolo jednostranne uvedené do činnosti tzv. náhradné riešenie vodného diela Gabčíkovo. Tok Dunaja bol odklonený do nového koryta prívodného kanála. Je treba poznamenať, že pôvodný projekt vodného diela počítal s totálnou premenou krajiny: zánikom vnútrozemskej delty a premenou lužných porastov na porasty tvrdých drevín. Až po dokončení technického projektu vodného diela bol vypracovaný aj biologický projekt vodného diela (tzv. Bioprojekt), ktorý mohol navrhnúť iba čiastkové úpravy derivačného variantu vodného diela. Už vo vysokom stupni rozostavanosti vodného diela, na návrh pracovníkov Slovenskej akadémie vied, bola v roku 1987 ukončená štúdia, umožňujúca zachovať ramennú sústavu, pri vybudovaní nápustného objektu, ktorým sa budú dunajské ramená napúšťať vodou. Nápustný objekt pri obci Dobrohošť bol uvedený do prevádzky v máji 1993 (t. j. viac ako pol roka po uvedení vodného diela do prevádzky bola ramenná sústava bez vody). Spoločenské zmeny po roku 1989 pozitívne aj negatívne ovplyvnili vytváranie inštitucionálneho a právneho zabezpečenia ochrany prírody. Zlepšenie kvality životného prostredia a dôslednejšiu ochranu prírody považovala verejnosť za jedny z prioritných oblastí, ktoré je potrebné v spoločnosti riešiť. Vďaka tejto verejnej podpore a odhodlanosti profesionálnych, ale hlavne dobrovoľných, ochrancov prírody vznikli v tomto období pri Dunaji ďalšie maloplošné chránené územia (pozri ďalej), ktoré mali aspoň čiastočne kompenzovať negatívny dopad vodného diela na prírodu Dunaja. Chránené územia vznikali v turbulentne sa meniacom inštitucionálnom prostredí. V roku 1990 bola štátna ochrana prírody vyňatá z rezortu Ministerstva kultúry a začlenená pod novozriadenú Slovenskú komisiu pre životné prostredie. Z Ústredia štátnej ochrany prírody v Liptovskom Mikuláši vzniká 1.4.1992 Slovenský ústav ochrany prírody so sídlom v Bratislave. K 30. 6.1993 zaniká Slovenský ústav ochrany prírody a od 1.7.1993 bola štátna ochrana prírody začlenená do novovzniknutej Slovenskej agentúry životného prostredia v Banskej Bystrici. V tomto období zásadne ovplyvnilo ochranu prírody na Slovensku prijatie nového Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (s účinnosťou od 1.1.1995), ktorý zmenil kategorizáciu chránených území (Stockmann 2013: 717 -718). Iniciatívy smerujúce k zabezpečeniu veľkoplošnej ochrany prírody Dunaja pokračovali aj v ďalších rokoch. V roku 1989 znovu nachádzame v pláne hlavných úloh Ústredia štátnej ochrany prírody „Zhodnotiť návrh SZOPK na zriadenie NP Podunajsko a pôvodné návrhy SOP na vyhlásenie CHÚ v tejto oblasti“ (Stockmann 2013: 669). Vypracovať a dopracovať návrh na vyhlásenie CHKO (NP) Podunajsko/Dunaj nachádzame v pláne hlavných úloh tohto
