Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (24. évfolyam, 2015-2019)
Deraj, Michal - Rác, Peter - Bohuš, Mirko: História ochrany prírody na území Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy - jej súčasnosť a perspektívy
História ochrany prírody na území Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy... Holčík, geograf RNDr. Mikuláš Huba, ekológovia RNDr. Mikuláš J. Lisický a RNDr. Jaromír Šíbl, lekár MUDr. Juraj Mesík, botanici PhDr. Ivan Ondrášek, prom. biol. Pavel Sremer, RNDr. Lýdia Varčeková a ďalší. Z mnohých aktivít týchto ochranárov spomenieme aspoň tie najvýznamnejšie. Začiatkom roka 1980 pripravili Ivan Ondrášek s Pavlom Šremerom „Návrh na ochranu bratislavských lužných lesov“ a postúpili ho štátnej ochrane prírody (SOP SR). Návrh dopracovala Dr. E. Bosáčková a Ing. J. Cibúľ a zo štátnej ochrany prírody. Aj pod vplyvom tohto materiálu rozhodlo Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR o zastavení výrubu pridunajských lesov dovtedy, kým nebude presne zameraná čiara zátop budúcej zdrže vodného diela (Huba 2008). Dňa L 5.1986 zorganizovali bratislavskí ochranári exkurziu do dunajských luhov, ktorá sa premenila na pokojnú demonštráciu. Na záver exkurzie prijali pamätnú „Prvomájovú zdravicu“, ktorá v skutočnosti bola manifestačným apelom, výzvou, na ochranu prírody Podunajska i protestom proti výstavbe vodných diel, adresovanou najvyšším predstaviteľom štátu. Dňa 5.2.1987 predložili bratislavskí ochranári vláde SSR návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko. Návrh bol vypracovaný presne podľa metodických pokynov Ministerstva kultúry na projektovanie a vyhlasovanie veľkoplošných chránených území. Vzápätí po predložení tohto návrhu prichádzajú tiež s myšlienkou na vyhlásenie trilaterálneho medzinárodného parku Podunajsko na hraniciach Rakúska, Československa a Maďarska medzi Viedňou a Budapešťou. Začiatkom roku 1988 vzniká občianska ochranárska iniciatíva pod názvom „Dunajské vyhlásenie za trilaterálny národný park Podunajsko“. Iniciatívu do novembra 1989 podporilo viac ako 10 tis. občanov a stala sa tak jednou z najmasovejších občiansko - odborných iniciatív v prednovembrovom Československu (Huba 2008). Ďalšie významné podujatie sa uskutočnilo na jar 1989. Bratislavskí ochranári zorganizovali „Hladový pochod“ po dunajskej hrádzi z Gabčíkova, ktorý sa mal skončiť o viac ako sto kilometrov nižšie v maďarskej obci Nagymaros. Vtedajší režim z technických dôvodov účelovo odstavil kompu v Štúrove, aby sa účastníci nemohli dostať na druhú stranu Dunaja a pochodovať do Nagymarosu. Vývoj udalostí okolo Sústavy vodných diel na Dunaji vyústil do pozastavenia výstavby stupňa Nagymaros (v roku 1989 vláda Maďarskej republiky ukončila práce na stupni vodnej elektrárne pri obci Nagymaros). Mesiac pred Nežnou revolúciou sa bratislavskí ochranári obrátili na predsedu federálnej vlády s desiatimi naliehavými požiadavkami týkajúcimi sa okamžitého zastavenia prác na tzv. náhradnom riešení Gabčíkova, požadovali tiež odvolanie Ing. V. Lokvenca z funkcie zmocnenca vlády ČSSR pre výstavbu Sústavy vodných diel na Dunaji a za
