Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (24. évfolyam, 2015-2019)

Spomíname na zosnulých kolegov

Spomíname na zosnulých kolegov

Brne (1963-1967) u prof. Chatrného. Od roku 1968 študoval na VŠVU v Bratislave u profesorov L. Cemického, P. Matejku a doc. F. Gajdoša na oddelení monumentálneho maliarstva. V tejto oblasti neskôr realizoval monumentálne obrazy a gobelíny. Popri monumentálnej tvorbe sa stále vracal k menším formátom. Vytvoril si vlastný rukopis, ktorý bol zreteľne čitateľný tak vo veľkom, ako aj „vreckovom“ formáte. Po ukončení štúdií sa vrátil na Žitný ostrov do Dunajskej Stredy. Fascinovala ho tamojšia krajina, kde nachádzal nové inšpirácie k tvorbe. Okrem prostredia lužných lesov a krajiny Žitného ostrova ho inšpirovali aj slovenské Vysoké Tatry, ale aj ďaleké svety, ktoré objavoval počas mnohých poznávacích pobytov. Inšpiratívnym zostal preň hlavne Dunaj a jeho bohaté ramená, ale aj more s nekonečným horizontom. Vedľa monumentálnej tvorby sa venoval aj komornej maľbe a grafike. Bol však hlboko zakorenený vo svojom rodnom kraji, s prevládajúcim citovým vzťahom k prírode Žitného ostrova, neustále hľadal a nachádzal dušu tejto krajiny. Domov, prehriaty slnkom, so svojou nesmiernou malebnosťou, je natrvalo prítomný v jeho umeleckých obrazoch, z ktorých vanie dych roviny v bohatej rozmanitosti a kráse. Popri silnom zaujatí rodnou krajinou bola jeho hlbokým a inšpiratívnym zdrojom láska k žene, vzťah k ľuďom tohto kraja, stvárnené často v personifikovanej podobe prírodných motívov. Vo svojej tvorbe sa prikláňal k poetike ženského tela. Autor sa neraz priznal tomu, že je schopný vidieť kdekoľvek a v čomkoľvek ženu. A skutočne to bolo tak. Krivky ženského tela videl vo vlnách rieky, medzi konármi stromov, ale aj v dyme stúpajúcom z horiacej cigarety. Portréty žien nesú v tvári svoj osobitý výraz, ovanie nás z nich južanský vietor pohrávajúci sa s ich vlasmi. Podobne sa pohrával aj s častým motívom koní. Jeho kompozície sú lyrické, niekedy expresívne, s dôverne známymi ťahmi štetca s jemu typickým rukopisom a charakteristickou farebnosťou. Jeho ďalšie diela vytvorené širokými ťahmi štetca, smerovali k potlačeniu predmetovej reality.

Popri umeleckej aktivite sa venoval spoločenským záujmom. Od ukončenia vysokoškolských štúdií sa angažoval v činnostiach napomáhajúcich mladým výtvarníkom pri ich prvých krokoch pri vstupe do povedomia širokej verejnosti. Vo svojom okolí organizoval výstavy, sympóziá a rôzne stretnutia výtvarníkov s milovníkmi umenia. Bol pri zrode Výtvarného tábora v Topoľníkoch, kde sa popri