Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (24. évfolyam, 2015-2019)

Spomíname na zosnulých kolegov

Spomíname na zosnulých kolegov Brne (1963-1967) u prof. Chatrného. Od roku 1968 študoval na VŠVU v Bratislave u profesorov L. Cemického, P. Matejku a doc. F. Gajdoša na oddelení monumentálneho maliarstva. V tejto oblasti neskôr realizoval monumentálne obrazy a gobelíny. Popri monumentálnej tvorbe sa stále vracal k menším formátom. Vytvoril si vlastný ru­kopis, ktorý bol zreteľne čitateľný tak vo veľkom, ako aj „vreckovom“ formáte. Po ukončení štúdií sa vrátil na Žitný ostrov do Dunajskej Stredy. Fascinovala ho tamojšia krajina, kde nachádzal nové inšpirácie k tvorbe. Okrem prostredia lužných lesov a krajiny Žitného ostrova ho inšpirovali aj slovenské Vysoké Tatry, ale aj ďaleké svety, ktoré objavoval počas mnohých poznávacích pobytov. Inšpiratívnym zostal preň hlavne Dunaj a jeho bohaté ramená, ale aj more s nekonečným horizontom. Vedľa monumentálnej tvorby sa venoval aj komornej maľbe a grafike. Bol však hlboko zakorenený vo svojom rodnom kraji, s prevládajúcim citovým vzťahom k prírode Žitného ostrova, neustále hľadal a nachádzal dušu tejto krajiny. Domov, prehriaty slnkom, so svojou nesmiernou malebnosťou, je natrvalo prítomný v je­ho umeleckých obrazoch, z ktorých vanie dych roviny v bohatej rozmanitosti a kráse. Popri silnom zaujatí rodnou krajinou bola jeho hlbokým a inšpiratívnym zdrojom láska k žene, vzťah k ľuďom tohto kraja, stvárnené často v personifiko­vanej podobe prírodných motívov. Vo svojej tvorbe sa prikláňal k poetike ženské­ho tela. Autor sa neraz priznal tomu, že je schopný vidieť kdekoľvek a v čomkoľ­­vek ženu. A skutočne to bolo tak. Krivky ženského tela videl vo vlnách rieky, me­dzi konármi stromov, ale aj v dyme stúpajúcom z horiacej cigarety. Portréty žien nesú v tvári svoj osobitý výraz, ovanie nás z nich južanský vietor pohrávajúci sa s ich vlasmi. Podobne sa pohrával aj s častým motívom koní. Jeho kompozície sú lyrické, niekedy expresívne, s dôverne známymi ťahmi štetca s jemu typickým ru­kopisom a charakteristickou farebnosťou. Jeho ďalšie diela vytvorené širokými ťahmi štetca, smerovali k potlačeniu predmetovej reality. Popri umeleckej aktivite sa venoval spoločenským záujmom. Od ukončenia vysokoškolských štúdií sa angažoval v činnostiach napomáhajúcich mladým vý­tvarníkom pri ich prvých krokoch pri vstupe do povedomia širokej verejnosti. Vo svojom okolí organizoval výstavy, sympóziá a rôzne stretnutia výtvarníkov s mi­lovníkmi umenia. Bol pri zrode Výtvarného tábora v Topoľníkoch, kde sa popri

Next

/
Thumbnails
Contents