Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (24. évfolyam, 2015-2019)

Rajský, Dušan - Szinger, Ján - Figura, Arpád: História poľovníctva na Žitnom ostrove

História poľovníctva na 'Žitnom ostrove

Úvodná časť príspevku o cieľoch novozaloženého Loveckého ochranného spolku v Šamoríne uverejnená dňa 20. apríla 1935 v miestnej tlači (Foto: Archív Zoltána Feketeho)

A somorja! Vadászati Védegylet célkitűzéseiről.

Jogilag meghatározva a vadászat a mezőgazdasági kitermelésnek egyik ága. Helyes vadászatot pedig akkor folytatunk, midőn mennél kisebb területen, minél több vadat ejtünk anélkül, hogy területünk vadállományát kiirtanánk. Azaz a vadat nem lőjük észszerütlenül, hanem tekintetbe véve, illetőleg ismerve annak életviszonyait, szokását, szaporodási módját, különböző betegségeit, nemcsak irtója de egyúttal védője és gondozója is leszünk. így lesz biztosítva a jövőben vadállományunk, sőt annak számát az illető terület nagyságához képes mindaddig emelhetjük, mig a szaporítás az erdő — vaov mezőoa?da«án

az összeállítására, amely méltán példaképül lebeghet minden civilizált állam szeme előtt. Igazolásul szolgálhat több Írótól (mint gróf Khotek Rudolf, herceg Cóburg Fülöp stb.) kiadott angliai vadászleirások, melyek egytől egyik elismeréssel nyilatkoznak az angol vadászterületeknek már akkori nagy vadbőségéről és azoknak szakszerű kezeléséről. — Hogy pedig milyenek a jelenlegi angol vadászati viszonyok, arra elegendő felhozni, hogy még a legeldugottab gyarmat is districtekre, tartományokra van felosztva, minden districtben külön vadászjegy váltandó, ahol fel van sorolva, hogy milyen fajú,

Z obdobia 19. storočia pochádzajú originálne, prevažne listinné doklady a výkazy o love zveri, publikované v dobových časopisoch, ale aj vzácne fotografie.

Určite zaujímavé sú ešte „staršie“ údaje v prehľade úlovkov zveri z toho panstva z rokov 1820 - 1831, publikované v časopise Vadászlap v roku 1895, ktoré vykazujú aj úlovky šakalov. Z podobných príčin, že výkazy prezentujú súhrn za všetky revíry grófa Héderváryho vo vtedajšom Uhorsku, nie je možné určiť, či išlo o šakalov ulovených aj na Žitnom ostrove. Vychádzajúc z iných literárnych prameňov a štúdií sa v tom období šakal zlatý (označovaný aj ako trstinový vlk - „nádi farkas“) zrejme vyskytoval aj na územiach na ľavom brehu Dunaja.

Novodobé organizovanie poľovníctva na území terajšieho okresu Dunajská Streda siaha do obdobia založenia prvej celoslovenskej poľovníckej organizácie - Loveckého ochranného spolku (LOS) v roku 1920. Vznik tejto organizácie je spätý s jeho hlavným iniciátorom, MUDr. Jánom Červíčkom, generálom zdravotníctva. Ustanovujúce valné zhromaždenie spolku sa konalo 10. decembra 1920 a účel Loveckého ochranného spolku sa v prijatých Stanovách vymedzoval najmä na podporu výkonu poľovníctva podľa platných predpisov, podporu vlastníkov a nájomcov poľovných revírov pri správnom uplatňovaní nariadení na úseku poľovníctva, úsilí o zlepšenie pomerov v poľovníctve, v hospodárskom a etickom význame lovu zveri. Medzi ďalšími zámermi bolo potláčanie pytliactva, využívanie všetkých zariadení a pomôcok na správne vykonávanie lovu zveri a zveľaďovania poľovníctva usporadúvaním výstav, odborných prednášok, vydávaním časopisov a pod. Na uvedenú dobu (rok 1920) to boli pokrokové a moderné zásady organizovania poľovníctva, z ktorých je väčšina platná aj v súčasnosti.

Činnosť Loveckého ochranného spolku na Slovensku sa po roku 1920 spočiatku sústreďovala do Bratislavy, pretože spolok ešte nemal svoje územné pobočky. Podľa zmenených stanov z roku 1922, schválených Ministerstvom s plnou mocou pre správu Slovenska zo dňa 26. júna 1922, sa postupne zakladali lovecké spolky