Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (24. évfolyam, 2015-2019)

Rajský, Dušan - Szinger, Ján - Figura, Arpád: História poľovníctva na Žitnom ostrove

História poľovníctva na Žitnom ostrove

Ku kráľovi Matejovi sa viažu aj iné príbehy súvisiace s jeho poľovačkami na Žitnom ostrove. Takýto spomína aj Arnold Ipolyi v roku 1858 vo svojom diele, keď pri obci Mad obyvatelia údajne kráľovi vyťali obľúbenú hrušku (alebo lipu), pod ktorou počas poľovačiek v okolitých lesoch so svojou družinou rád odpočíval.

Podobné legendy sa viažu aj k obci Vojka nad Dunajom, ktorá sa pod názvom Vayka prvý raz spomína v zachovalých listinách z roku 1186 ako majetok bratislavského hradu. Podľa etymologických výskumov sa názov obce Vojka môže odvodzovať po synovi kniežaťa Gejzu, ktorý sa pred pokrstením volal Vajk a prijal meno Štefan (István). Štefana pravdepodobne 1.1.1001 korunovali za prvého uhorského kráľa. Podľa ústnej tradície v oblasti terajšej obce Vojka chodil princ Vajk často poľovať do lesov okolitých dunajských ostrovov a v obci vraj aj prebýval. Pri jednej zo spomenutých poľovačiek údajne pri prenasledovaní poraneného jeleňa aj s koňom spadol do dunajského ramena, či močiara, odkiaľ ho zachránili miestni rybári.

Od 11. storočia začali panovníci v Uhorsku niektorých významných jednotlivcov odmeňovať za preukázané služby aj tým, že im dávali do vlastníctva tzv. „regálie“, do ktorých patrilo aj právo na lov zveri. Najstaršou takouto zmienkou o práve na poľovanie je zdroj z roku 1075. Prvým historicky dokladovaným zámerom o takúto centrálne usporiadanú formu úpravy lovu na našom území je listina uhorského kráľa Gejzu II. (nazývaného aj Magnus) datovaná z roku 1157. V tomto dokumente sa uvádza výnos kráľa Ladislava I. z roku 1095, ktorým sa zakazujú poľovačky cez sviatočné dni. Je tu aj zmienka o osobitnej starostlivosti o „kráľovskú“ zver (zrejme sa tým myslela zver jelenia - vyhradená kráľovi), pre ktorú sa nariaďovalo vykladanie soli do lesov. Ďalším významným aktom k zákonnej úprave poľovného práva bol dekrét vydaný kráľom Vladislavom II. Jagelovským z roku 1504, v ktorom sa poddaným zakazovalo loviť nielen vysokú zver, ale aj zajace, bažanty a chytať vtákov (tzv. „vtáčkárenie). Neskôr, v roku 1729 v Bratislave, cisár a kráľ uhorský Karol VI. doplnil vtedajšie ustanovenia dekrétu o poľovníctve o nové príkazy a zákazy. Týkali sa ochrany a zákazu lovu vybraných druhov zveri v čase rodenia a odchovu mláďat a obmedzenia lovu zveri pomocou „vysokonohých“ psov.

V období po zrušení nevoľníctva na našom území v roku 1785 sa poľovníctva týkali ďalšie zákonné úpravy. Bol to najmä dekrét Františka II. z roku 1802, zákonný článok VII. vydaný v roku 1836 Ferdinandom V. a ďalšie. Aj z dnešného pohľadu môžu byť historicky zaujímavé zákonné úpravy, ktoré povoľovali sedliakom na svojich políčkach hubiť „škodnú zver“, ktorú však boli povinní odovzdávať pánovi - ktorý zase musel nahradiť škodu spôsobenú zverou. Išlo aj o rad zá