Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (23. évfolyam, 2005-2014)

Nagy, Iván: Otázky geografických názvov tzv. kmeňového druhu

Mgr. Ivan Nagy

Otazky geografickych nazvov tzv. kmenoveho druhu

V Karpatskej

kotline existuje asi 300 geografickych nazvov, predovsetkym nazvy obci', ktore vznikli z nazvov siedmych starouhorskych kmenov (Nyek, Megyer, Kurt-Gyarmat,Tarjan, Jend, Ker a Keszi /Nek, Meder, Kurt-Darmat, Tarjan, Jeno, Ker a Kesi/). Historici dodnes nie su jednotni v tom, akym sposobom a kedy vznikli tieto nazvy.

V tejto

prace sa pokusim vytvorit svoj model, ako mohli vznikat’ tieto nazvy.

Danou tematikou sa zaobera jazykoveda, vedecka histdria, archeologia a etnologia.

Jazykovedu charakterizuje predovsetkym etymologicky a filologicky prfstup (Nemeth Gyula, Melich Janos, Pais Dezso, Kniezsa Istvan, Ligeti Lajos, Rona- Tas Andras, Vasary Istvan, atd’.). V ramci lingvistiky (jazykovedy zaoberajuci sa tureckymi a ugro-finskymi jazykmi) existuje aj smer vel’mi podobny etnologie (Vambery Armin, Mandoky Kongur Istvan, Dobrovits Mihaly, Baski Imre, Rona-Tas Andras, Janko Janos, atd’.). Do kompetencie jazykovedy patri vytvorenie typologie nazvov osad (Lajos Kiss, Benko Lorand, Racz Anita).

Historiografiu charakterizuje skumanie pisanych pramenov. Danou tematikou, tzn. kmeriovou sustavou starych Uhrov a vznikom nazvov kmenoveho druhu sa zaoberali: Komaromi Andras, Karacsonyi Janos, Taganyi Karoly, Timon Akos, Homan Balint es Molnar Erik, atd’. Novsi pristup mali Kristo Gyula, Gyorffy Gyorgy, Makkai Laszlo, atd’., lenze Kristo a Gydrfly sa nezhodli v metodologickych otazkach. Kristo kritizoval aj metody archeologie.

Napriek tomu, ze archeologia operuje s materialnymi pozostatkami jednotlivych kultur, prcdsa prejavuje obrovsky zaujem o danu tematiku (BodrogiTibor es Vertes Laszlo, Gyula Laszlo, atd’.).Treba vyzdvihnut’ cinnost’ Karolya Mesterhazyho, ktory predpokladane kmenove uzemia chcel oddelit podia artefaktov z 10. storocia (Mesterhazy 1980). Lenze podia veduceho archeologa Csanada Balinta dnes je uz jasne, ze archeologia nie je kompetentna v etnickych a politickych otazkach (Baint 2006:314).

Etnologia pouzi'va metodu komplexnej etnogenetiky a tzv. teoriu etm'k. Vychadza z etnogenezy a skumanfm fungovania inych, i dnes zijucich etnik, Metody vyskumu