Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (23. évfolyam, 2005-2014)
Rác, Peter - Stollmann, Andrej: Lajos Csiba (1901-1966) - podunajský ornitológ a zberateľ
Peter Rac, RNDr. Stollmann Andrej Lajos Csiba (1901-1966) - podunajsky ornitolog a zberate! Na Slovensku malo znamym ornitoldgom, ktory v minulosti zil a pracoval v Podunajsku, bol Lajos (Ludovit ) Csiba. Napriek tomu, ze L. Csiba vyznamne prispel k poznaniu avifauny Podunajska (Zitneho ostrova a na protil’ahlej mad’arskej strane Szigetkdzu),jeho cinnost’je u nas malo znama a nebola doteraz komplexne zhodnotena a zdokumentovana. V tomto prispevku chceli by sme priblizit’ zivot a pracu tohto podunajskeho ornitologa a zberatel’a. V druhej casti prispevku uverejriujeme jeho doteraz nezname ornitologicke zaznamy a oologicke zbery. Lajos Csiba sa narodil 27. 7. 1901 v obci Mliecno (dnes miestna cast’ Samorina) v rodine vplyvneho vclkostatkara, ako najmladsi v poradi zo siestich surodencov. Mai starsich bratov Andora (1890-1954, pravnik, zastupca predsedu okresneho uradu v Mosonmagyardvari1 ) a Sandora (1891-1954, vel’kostatkar v Mliecne, za I. svetovej vojny presiel bojiskami ruskeho aj talianskeho frontu, za co dostal vyznamenania Signum laudis a Karlov vojensky kriz). Dalsf traja surodenci este v utlom veku zomreli (Erzsebet 1886-1886, Ferenc 1887-1893, Maria 1895-1895). Ked’ mal L. Csiba pat’ rokov mu zomrel otec (Lajos Csiba st. 1850-1906, velkostatkar) a preto vyrastal ako polosirota. Po absolvovani l’udovej skoly v Samorine studoval na gymnaziu v Bratislave, kde aj zmaturoval. V roku 1920 sa zapisal na Pol’nohospodarsku akademiu (Magyar Kiralyi Gazdasagi Akademia) v Mosonmagyarovari v Mad’arsku. Bolo to (v tom case) trojrocne vyssie stredoskolske studium a posluchaci tu koncili ako diplomovani pol’nohospodari. L. Csiba tu 18.2.1924 zlozil zaverecne skusky a obdrzal diplom o ukonceni studia.2 Po studiach narukoval na vojensku sluzbu (v rokoch 1924-1925) do Caslavi v strednych Cechach. Po skoncenf vojenskej sluzby sa vracia do rodnej obce Mliecno, kde zostava pracovat’ na rodinnom velkostatku. Koncom 1930-tych rokov rodina hospodarila na vcl’kostatku o rozlohe 351 katastralnych jutar (200 ha) a zamestnavala 14 stalych zamestnancov (Szeghalmy 1940). 1 V mad’arskej terminologii sa tato funkcia nazyvala szolgabi'ro (= sluzny). 2 Matrika posluchacov Pol’nohospodarskej akademie (Magyar Kiralyi Gazdasagi Akademia) c. 56-57, za skolsky rok 1919/20 a 1920/21. Depon. in: Kniznica Fakulty polnohospodarskych a potravinarskych vied Zapadomad’arskej univerzity v Mosonmagyarovari. Uz od mladych rokov bol vasnivym pol’ovnikom. Evidenciu ulovkov si viedol od roku 1916. Uz v mladosti mal vel’ky zmysel pre dokumentaciu.
