Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (23. évfolyam, 2005-2014)
Hushegyi, Ján: Mestský vlastivedný dom v Šamoríne
Jan Hushegyi Od druhej polovice 60. rokov sa vynara myslienka pozbierat’ dolezite predmety zo Samorina a jeho okolia. Ako sa mozeme dozvediet’ z archivnych materialov muzea: „Na tento ucel 5. novembra roku 1973 vznikol Vlastivedny vybor z nasledujucich clenov: Orosz Tibor, Kiss Erno, Gores Lajos, Agh Maria, Kiss Ernone, Presinszky Lajosne, Csiba Laszlo a Presinszky Lajos. V tom istom roku Vlastivedny vybor vypracoval harmonogram prace, ktory poslal samorinskemu Mestskemu narodnemu vyboru. 27. januara 1973 miestne zastupitel’stvo Csemadoku tiez poslalo list Mestskemu narodnemu vyboru o starostlivosti o tradicie minulosti. V tom istom roku Vlastivedny vybor listom upozornil obcanov mesta Samorin o ciel’och zberu, jeho formach a neskorsich povinnostiach“ (Presinszky; Csiba 1974,2). Vlastivedny vybor samorinskej miestnej organizacie Csemadoku najar roku 1973 vypracoval harmonogram zberu muzealnych predmetov a s tym spojene organizacne prace, ako aj cistenie a konzervovanie tychto muzealif. (Presinszky 1977,6) Zber predmetov sa sustred’oval v meste Samorin a v okolitych dedinach ako Vojka nad Dunajom, Dobrohost’, Kyselica, Rohovce, Bac a Hamuliakovo (Presinszky 1977, 6). Uskladnene predmety sa dostali do muzea ako dary. Vel’ku pomoc pri zbere predmetov preukazal dr. Barth Janos, riaditel’ Kalocskeho muzea, ktory rok posobil ako poradca pre vlastivednu radu a pripravil vlastivednu cast’ vystavy (Presinszky 1977,7). Do tejto zberatel’skej cinnosti sa zapojilo aj clenstvo miestneho Csemadoku, ziaci Gymnazia, Zakladnej devatirocnej skoly, Pol’nohospodarskeho ucilist’a, ako aj pedagogovia tychto skol. Po kratkom case sa v Samorine vyzbierali vsetky dolezite etnograficke predmety, a tak nasledovali dediny ako Vojka nad Dunajom, Dobrohost’ a Bac (Bodnar 1976,6). Pozbierane predmety boli najprv ulozene v mestskom pionierskom a mladeznickom dome. Neskor Vlastivedny vybor dostal od Mestskeho narodneho vyboru budovu vedl’a Parku mieru a k nemu patriacu taneenu salu. V tanecnej sale boli ulozene vacsie predmety, hlavne naradia pouzivane v pol’nohospodarstve. (Presinszky; Csiba 1974,2) V decembri roku 1974 bola zakupena budova Vlastivedneho domu, ktora bola povodne postavena v roku 1918 a ma 500 metrov stvorcovych (Bodnar 1976, s.6). Mestsky vlastivedny dom bol otvoreny 1. oktobra roku 1976 (Presinszky 1977, 6). Od juna 1982 sa stal vysunutym pracoviskom Zitnoostrovskeho muzea v Dunajskej Strede (Zsigmond 2004,1). Pri zhliadnuti stalych expozicii sa moze navstevnik zoznamit’s listinnymi pamiatkami stredovekeho Samorina a s dokumentmi zachytavajucimi rozvoj mesta. V d’alsich miestnostiach su vystavene vecne pamiatky z oblasti pol’nohospodarstva, nastroje na spracovanie l’anu, rybarske nacinie a predmety tvoriace sedliacku domacnost’. Sucast’ou expozicie je aj mala vystava diel Istvana
