Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (22. évfolyam, 2000-2004)
Marczell, Béla: Národopisná činnosť Žitnoostrovného múzea (resumé)
Národopisná činnosť xz Zitnoostrovného múzea (Resumé) Po skončení I. svetovej vojny vznikla a stále väčšej miere sa zosilnela požiadavka založenia múzea na Žitnom ostrove, ktoré by vhodne reprezentovalo celý región. Na dosiahnutie tohto cieľa obyvatelia mesta Dunajskej Stredy ako aj v Šamoríne sa aktivizovali. Koncom roku 1927 pomocou vedeckej spoločnosti Uránia a podporou vedenia mesta sa podarilo v Šamoríne založiť múzeum zvané Žitnoostrovské. Vedením múzea bol poverený profesor meštianskej školy Antal Khin. On organizoval zber predmetov pre múzeum a povzbudil nadšených lokálpatriotov, obyvateľov mesta a celého regiónu. Po roku 1945 bol spolupracovníkom Maďarského poľnohospodárskeho múzea v Budapešti. Antal Khin ako riaditeľ múzea vyvíjal aktívnu zberateľskú činnosť, zapísal a triedil darované predmety, mená darcov a zoznam predmetov pravidelne publikoval v súdobej mestskej tlači „Somorja és Vidéke”. Už na jeseň roku 1927 v miestnosti, určenej pre muzeálnu činnosť inštaloval výstavu z kolekcie rybárskych nástrojov. Počas existencie múzea (od 1927 do 1939) sa zhromaždil bohatý zbierkový fond, hlavne z oblasti národopisu, z archeológie a z histórie regiónu. Činnosť múzea propagoval písomne aj formou prednášok jeho riaditeľ. Vyvíjal bohatú prednáškovú činnosť s premietaním fotografií. Osud zbierkového fondu v povojnovom období bol neistý. Časť zobrali do iných múzeí, časť ostala v Šamoríne, ktorú potom v roku 1966 prevzalo novozaložené múzeum v Dunajskej Strede. Dňa 1. júla 1964 bolo oficiálne založené Žitnoostrovské úzeum v Dunajskej Strede. Prvým sídlom múzea sa stal tzv. Biely kaštieľ na Hlavnej (kedysi Leninovej) ulici. Budova kaštieľa napriek tomu, že malo umelecko-historickú hodnotu, niekdajším majiteľom bola rodina Bacsákova, bola vo veľmi schátralom, zanedbalom stave. Aj keď pre muzeálne účely bola nevyhovujúca, slúžila mu zhruba 8 rokov. Jediný, stály pracovník múzea, riaditeľ, sídlil v úzkych, preplnených miestnostiach na poschodí kaštieľa. V takýchto podmienkach prvoradou úlohou bolo získať a spolupracovať s externými pomocníkmi, pedagógmi a so školami. V roku 1965 - Západoslovenské krajské múzeum v Trnave - ako metodické múzejné centrum - naše múzeum zaradilo do siete slovenských
