Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (22. évfolyam, 2000-2004)
Zbieranie ľudových piesní šamorínskych študentov v rokoch 1927-31 (resumé)
Zbieranie ľudových piesní šamorínskych študentov v rokoch 1927-31 Resumé Druhá polovica 18. storočia v Európe je obdobím prebúdzania sa záujmu o ľudové tradície. Najväčšiu zásluhu na tom má Herder. Na jeho podnet Miklós Révai a Mátyás Ráth v roku 1782 v presburgskom „Magyar Hírmondó” uverejnia výzvu na zbieranie maďarských ľudových piesní. Z Herderovho pera je aj názov „Volkslied ” - ľudová pieseň. Študenti z Blatného Potoku so zbieraním a zapisovaním ľudových piesní začínajú ešte skôr. Počul ich aj básnik Csokonai Vitéz Mihály, ktorý sa dostal do Blatného Potoku z Debrecína. Keď v roku 1717 pôjde do Bicske, popri zdokonaľovaní svojich básní začne zbierať aj ľudové piesne. V jednom svojom neskoršom liste píše o 450 melódiách. Ako profesor z Csurgó aj svojich študentov nabáda k zbieraniu ľudových piesní. Od tých čias sa v početných školách nájdu nadšení profesori so svojimi študentmi, ktorí sa podujmú zbierať ľudové piesne. Na Reformovanej internátnej škole v Pápe profesor Bocsor István, v Blatnom Potoku Erdélyi János nabádajú študentov k zbieraniu, po potlčenej revolúcii v rokoch 1848/49. Práve Erdélyi píše v predslove diela „Maďarské ľudové rozprávky” v roku 1855: „Napriek zmeneným podmienkam sa ešte zaoberám so zbieraním. Mojimi pomocníkmi okrem starých dobrých spoločníkov sú blatnopotockí študenti, ktorí sú v živom kontakte s ľuďom a môžu poskytnúť pôvodne pramene.” V roku 1912 Maďarská etnografická spoločnosť, ktorá vtedy už existuje 23 rokov, svoju prvú putovnú schôdzu uskutočnila v Blatnom Potoku na počesť Jánosa Erdélyiho. V roku 1914 na 100. výročie narodenia Jánosa Erdélyiho vydáva v samostatnom zväzku zozbierané ľudové piesne od blatnopotockých študentov, ako prílohu diela „Magyar Népkôltési Gyíijtemény” (Zbierka maďarskej ľudovej slovesnosti). Z obdobia 1912- 15 pochádza bohatý materiál, približne 18.901 textov, asi 44 % celkového počtu, t.j. 9.000 tvoria piesne, riekanky a ľudové rozprávky. Tento materiál žiaľ do dnešného dňa leží ľadom v Archíve Etnografického múzea v Budapešti a v knižnici v Blatnom Potoku. Aj keď sú zapísané iba texty piesní, majú veľkú duchovnú hodnotu. Asi nie náhodou sa podobná zberateľská práca začala aj v Šamoríne na Žitnom ostrove na meštianskej škole. Nemáme isté pramene, iba sa dá
