Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (21. évfolyam, 1999)
Varga Ágnes: A Nagy- és Kis-Duna víznevei a dunaszerdahelyi járásban (részlet)
Resumé Vo svojej práci som sa zaoberala vodopisnými názvami Dunaja a Malého Dunaja v Dunajskostredskom okrese. V prvej časti práce som vysvetlila, čo znamenajú zemepisné názvy a v rámci tej vodopisné názvy. Zemepisné názvy tvoria jednu skupinu vlastných mien. Označujú určitú obývanú alebo neobývanú usadlosť, svetadieli, štáty, mestá, obce, ulice, budovy, rieky, stojaté vody, hory, atď. Zemepisné útvary dostali svoje mená väčšinou prirodzenou cestou. To znamená, že určitá skupina ľudí alebo rodina podľa charakteristických vlastností pomenovala tieto zemepisné útvary, ktoré sa potom ujali. Vlastnú skupinu zemepisných názvov tvoria vodopisné názvy. Tieto môžeme triediť nasledovne: 1. stojaté vody 2. tečúce vody 3. močariská 4. umelé vodné toky (nádrže) Väčšina mien jednotlivých vodných tokov pôvodne znamená „rieka” alebo „voda”, alebo ich pomenovali podľa charakteristických vlastností vody: podľa hĺbky, šírky, farby, povahy, atď. V druhej časti svojej práce som písala o prírodných podmienkach Žitného ostrova. Rozloha Žitného ostrova je asi 375 km2. Jeho povrch je rovina, nadmorskú výšku má medzi 134-105 m. Dnešnú podobu ostrov získal po mnohých zmenách, ktoré vo veľkej miere spôsobil Dunaj a jeho prítoky. Každoročné záplavy neustále menili charakter krajiny. Prvé písomné pamiatky o území dnešného Žitného ostrova pochádzajú z 1. str. pred n.l. Tieto písomnosti rieku Dunaj uvádzajú pod menom Ister. Opis Dunaja a jeho okolia v starovekých písomnostiach súvisí s expandovaním Rímskej ríše na sever. Opisom dnešného Žitného ostrova sa stretávame napr. u významného geografa Strabóna, Tacitusa alebo u Claudia Ptolemaiosa. Po zániku Rímskej ríše sa aj tohoto územia dotklo sťahovanie národov. Prešli tu viaceré národy, ale natrvalo sa tu usadili ľudia iba v 9-10. str., a to maďarské kmene. Prvé usadlosti vznikli pri väčších riekach alebo pri významnejších obchodných cestách. Život tunajšieho obyvateľstva určili dve významné danosti krajiny - úrodná pôda a voda. Popri poľnohospodárstve druhým najdôležitejším povolaním sa stal rybolov. Skoro všetky stredoveké písomnosti spomínajú bohatstvo tunajších riek. Rybárstvom sa
