Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (20. évfolyam, 1996)

Bevilagua Olga: Kurz paličkovania čipiek v Žitnoostrovnom múzeu

hlavne v 17. a 18. storočí. V minulosti jednotlivé cechy boli podporované štátom (napr. panovníčka Mária Terézia r. 1761 založila školu paličkovanej čipky).3

Vďaka veľkého dopytu výroba paličkovanej čipky rozkvitla. Táto technika veľmi sa rozšírila a bola tvarovo, farebne bohatá, rozmanitá. Táto rôznorodosť bola úzko spätá s územím, kde vznikla, s tradíciou danej krajiny a s používaným materiálom [často používali aj zlatú, striebornú niť, alebo ručne spriadané ľanové, konopné a bavlnené priadze, hodváb, alebo nite pradené zo žihľavy.3

Farebnosťou, technikou výroby sa čipky odlišujú podľa územného pôvodu a spôsobu použitia. Poznáme napr. kremnické, gemerské, piešťanské, ako aj v zahraničí sú známe čipky florentské, benátske, bruselské a pod. Alebo čipky môžu byť pomenované aj podľa miesta nákupu, ako napr. španielska blonde čipka, je* to biela paličkovaná čipka, ktorú v minulosti Španielsko dovážalo.4

Ekonomický a historický vývin spoločnosti viedol k vzniku novej spoločenskej triedy, meštianstva. Rozvoj výroby viedol od renesančných dielní k manufakturálnej výrobe čipiek. Výrobu čipiek ovládala a k svojim potrebám aplikovala aj chudobnejšia vrstva spoločnosti. Delenie, čipiek podľa ich pôvodu v sociálnych skupinách obyvateľov, u ktorých alebo pre ktoré sa čipky plietli, rozoznáva banícke čipky a roľnícke čipky.

Banícke čipky majú pôvod v západoeurópskych čipkách.3 Banícka kolonizácia hornej časti Uhorska (dnešné územie Slovenska) v 16. a 17. storočí významne ovplyvnila vývin paličkovanej čipky. V baníckych strediskách a v ich okolí žijúci ľudia boli vo veľkej miere ekonomicky bezmocní, chudobní, preto sa tieto čipky v prevažnej miere na trh ako vedľajší zárobok baníckych žien, ale občas aj mužov. Najznámejšie územia, kde sa dodnes zachovala výroba baníckych čipiek sú na strednom Slovensku: Banská Bystrica a jej okolie (špaňodolinská, starohorská čipka), Liptov (liptovská), na západnom Slovensku (novomestská, piešťanská, seredská, nitrianska, tpoľčianska, jelšovská a pod.) a na východnom Slovensku (gemerská, spišská, šarišská).'1

Na našom najbližšom regióne, na Žitnom ostrove, paličkovanie čipiek nemá tradíciu, lebo naši predkovia svoje odevy zdobili výšivkami. Na územiach, kde paličkovanie čipiek malo aj sociálno-ekonomickú funkciu, kde bolo jednou z foriem živobytia, aj dodnes sa zachovali pevné korene tejto starej tradičnej ľudovoumeleckej práce. Na územiach, kde nosili paličkovanými čipkami zdobené kroje, ale sami mevyrábali, po zaniknutí krojov paličkovaná čipka sa takisto stala minulosťou.

2) TRANDŽÍKOVÄ,

M.: Paličkujeme. Bratislava. 1978.

3) TRANDŽÍKOVÄ,

M.: c. d. 9. s.

4) AZ

ŰJ IDŐK KÉZIMUNKA KÖNYVEI. Budapest. 1938.

19. s.

5) MISIK,

V.:

Škola paličkovania. Bratislava. 1988. 9. s.

6) MIŠÍK,

V.: c. d. 10. s.