Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (20. évfolyam, 1996)
Szerencsésová, Magdaléna: Pohľad do minulosti Kračian
Všetky dosiahnuté práva boli povzbudením do ďalšieho boja, a tak po roku 1250 nariadením palatínov Rolanda a Dénesa sa uznali majetkové práva viacerých poddaných (E'THURUM, ŠIMON, SZERAFIS, PETER}. Vtedy dosiahli napríklad aj obyvatelia obce jastrabie Kračany svoje' výsady a zemianske hodnosti. V roku 1351 využila vládnuca trieda svoju moc a uložila sedliactvu povinnosť odvádzať deviatok. A tak päťsto rokov platil ľud vila Karcha (Karcsa—Kračany} svojmu zemepánovi i kráľovi túto rentu. V roku 1580 sa dostali do vlastníctva rodiny Bartalovej obce Kráľo vičové Kračany, Étreové Kračany, Lesné Kračany, jastrabie Kračany a Amadeové Kračany. Dedinu Kľučiarovské Kračany vlastnila rodina Kulcsárová. Táto skutočnosť priniesla zásadnú zmenu v živote dedín. Obe rodiny sa usídlili priamo v dedine, a tak mali možnosť sledovať život svojich poddaných. Zemepáni vtedy ešte nehospodárili na majetkoch, ktoré im boli darované. Nechali na nich hospodáriť poddaných za deviatok a iné poddanské povinnosti. Rodiny Bartalová a Kulcsárová nevlastnila veľa poddaných. A preto títo poddaní museli znášať väčšiu ťarchu, aby uživili svojich zemepánov. Žitnoostrovskí poddaní boli v nevýhode nielen preto, že ich zemepáni boli menej zámožní, ale aj preto, že na Žitnom ostrove bolo málo ornej pôdy. Preto mali aj menšie po zemky ako poddaní v iných častiach krajiny. Museli si teda nejako pomôcť. Vysušovali bažiny, a tak získavali poľnohospodársku pôdu. K tomuto kroku ich prinútila aj skutočnosť, že im zvýšili dane a né poddanské povinnosti. Zemepáni využili neprehľadné pomery vyvolané tureckými vojnami, svojvoľne vyrubovali vyššie dane, než aké prijal snem. V roku 1597 okrem už spomínaných daní (deviatok) a iných poplatkov (za krčmy, mlyny . . .) zákon určoval sedliactvu tri druhy povinností. Boli to: 1. nájomné za pôdu 2. práce na panskom 3. dary, aj ktoré určoval zemepán b) ktoré platil poddaný za svoje priestupky, výtržnosti, atď. Ročná daň za pozemok (na ktorom žilo aj viac rodín) bola určená vo výške 1 zlatého alebo 100 denárov. Práce na panskom stanovil zákon v rozsahu 40 dní v roku. Zemepáni však zvyčajne nedodržiavali tento čas. Aj v Kračanoch to bývalo 50 dní miesto 40. Poddaní museli zemepánovi ako dar prinášať husi, sliepky, vajíčka, a to nielen pri príležitosti takých sviatkov, ako boli Vianoce a Veľká noc. Takéto povinnosti veľmi postihovali biedne' rodiny poddaných a mnohí z nich utiekli od svojho zemepána a usídlili sa v mestách. V roku 1608 odňali poddaným právo na sťahovanie. Mária Terézia počas svojho panovania zaviedla také urbárske reformy, podľa ktorých sa presne stanovoval rozsah poddanských pozemkov. Nechcela zrušiť poddanstvo, iba docieliť, aby sa poddaný stal vlastníkom istého pozemku. Urbár (súpis urbárskych majetkov) stanovil intravilán v rozsahu jedného jutra. Na tomto pozemku stál dom poddaného, hospodárske stavby, zvyšok mu slúžil ako dvor a záhrada. To však neznamenalo vždy, že poddaný skutočne dostal pozemok v takomto rozsahu. Rodiny Bartalová a Kulcsárová si vyčlenili pre seba pozemky, ktoré obrábali
