Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (19. évfolyam, 1995)

Ambros, Michal - Dudich, Alexander: Ektoparazitofauna drobných zemných cicavcov na Žitnom ostrove

Michal Ambros, Alexander Dudich

Ektoparazitofauna drobných zemných cicavcov na Žitnom ostrove

Výskum ektoparazitov v oblasti Žitného ostrova sa uskutočnil už v polovici 50. rokov. Údaje o výskyte roztočov v srsti drobných cicavcov publikovali Mrciak a Rosický (1956, 1959) a Mrciak (1958). Akarofaunu drobných zemných cicavcov susedných Malých Karpát a Borskej nížiny spracoval jeden z autorov tohto príspevku (Ambros, 1984). V rokoch 1981—1984 sme vyšetrením dosiaľ najväčšieho objemu hostiteľských organizmov (Dudich, Lysý, Štollmann 1987) v tejto časti Podunajskej nížiny (Žitný ostrov) získali početný materiál ektoparazitov (Dudich 1985; Kováčik, Dudich 1990). Z neho podstatnú časť tvorili roztoče podradu Mesostigmata, ktorých prehľad zistených druhov uvádzame, v predkladá nom príspevku.

Prác v teréne, pri odchyte hostiteľov sa okrem autorov zúčastnili dr. A. Štollmann a dr. J. Kováčik (ÚEL SAV, Výskumná stanica Staré Hory). Ďalšia časť materiálu pochádza zo zberov dr. J. Lysého (ÚZE SAV, oddelenie zoocenológie, Bratislava) a dr. M. Stanka (v tom čase diplomanta Katedry systematickej zoologie Prírod. fakulty UK v Bratislave). Všetkým zúčastneným sú autori zaviazaní vďakou.

Materiál a metodika

Materiál roztočov uvádzaný v predkladanej štúdii pochádza zo srsti hostiteľov ulovených na 15 lokalitách Podunajskej roviny a Hronskej pahorkatiny v rokoch 1981 až 1984. Časť materiálu pochádza z vlastných zberov (na lokalitách 2, 3, 5, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15). Tu sme hostiteľov odchytávali do sklapovacích pascí malého typu. Línie po 50 pasciach boli exponované 1—3 dní, celkove bolo položených 4950 odchytových zariadení, do ktorých sa chytilo 1225 ex. drobných cicavcov 16 druhov. Ďalšia časť materiálu pochádza zo zberov pracovníkov oddelenia zoocenológie ÚZE SAV v Bratislave a Katedry epidemiológie LF UK (Ieg. J. Lysý), ktorí na vybraných stacionároch (lokality: 4, 7, 9, 10) zhruba v dvojmesačných intervaloch odchytávali mikromamálie do živoloviek. Na ektoparazity sa tu vyšetrilo 1287 ex. hmyzožravcov a hlodavcov 15 druhov. Menší materiál roztočov sme obdržali od pracovníkov Katedry systematickej zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave zo stacionáru ŠPR Ostrov Kopáč (lok. 1) (Ieg. M. Stanko), získaný vyšetrením 209 ex. hostiteľov 4 druhov, chytaných v nepravidelných intervaloch v rokoch 1979—1980.

Celý materiál hostiteľov počítal 2721 ex. drobných cicavcov nasledovných druhov: Talpa europaea L. (0,1), Sorex araneus L. (11,5), S. minutus L. (1,0), Neomys anomalus Cabr. (0,4), Croeidura leucodon Herm. (0,6), Mus musculus L. (0,6), Rattus norvegicus Berk. (0,1), Micromys minutus Pall. (1,8), Apodemus sylvaticus L. (19,1), A. flavicollis Meľcg. (13,8), A. microps Krát, et Ros. (5,1), M. arvalis Pall. (13,6), M. oecono- mus Pall. (0,2), Clethrionomys glareolus Schreb, (31,1), P. subterraneus de Sélys L. (0,9 %).

Zo srsti ulovených hostiteľov sme bežnou manuálnou metódou získali 5575 ex. roztočov, z ktorých sme determinovali 35 druhov roztočov