Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (19. évfolyam, 1995)
Šamorín očami Johanna Matthiu Korabinského
Šamorín očami Johanna Matthiu Korabinského Johann Matthia Korabinský sa narodil 23. februára 1740 v Prešove a zomrel 23. júna 1811 v Bratislave. Známy geograf a historik študoval na domácich a zahraničných univerzitách. V Bratislave bol učiteľom na evanjelíckom lýceu, neskôr sa vyznamenal vydávaním kníh. Z jeho prác, ktoré vyšli po nemecky, je najznámejšia: Geographisch-historisches und Produkten-Lexikon von Ungern. (Pressburg, 1786). V tomto svojom diele uverejňuje vzácne poznatky o Šamoríne (strana 720, 727). ŠAMORÍN je pôvabné žitnoostrovské mestečko na tri hodiny od Bratislavy a na trištvrte hodiny od ľavého brehu hlavného toku Dunaja, podľa údajov posledného sčítania má 323 domov a žije v ňom 2682 obyvateľov v 565 rodinách. Obec dostala veľa výsad a majetkov od uhorských kráľov ako ocenenie viackrát preukázanej vernosti. Tak to bolo i v roku 1298, keď jej kráľ Ondrej III. daroval veľkostatok Marcsamagyar, neskôr potvrdený i Karlom I. a Ľudovítom I. Od kráľovnej Alžbety dostáva v roku 1382 veľkostatok Barlabásfôlde, v roku 1394 potvrdený kráľom Žigmundom. Tento istý kráľ udeľuje obci v roku 1392 právo otvoriť na Dunaji riečny prievoz. Na mieste vyhliadnutom na tento účel sa rozdvojuje hlavný tok Dunaja na dve ramená, medzi ktorými sú dva ostrovy. Preprava na tomto úseku je veľmi náročná, ťažká a zdĺhavá. Vlečenie kompy z jedného brehu na druhý trvá asi hodinu. Na tento účel má obsc dva obzvlášť silné a mohutné voly, ako i jedného zdatného mládenca. Pri vlečení vysadne mládenec na jedného vola a brodí sa s nimi. Niekedy však vyčnievajú z vody iba rohy plávajúcich volov. Mládenec je často vystavený veľkým nebezpečenstvám. Voly musia byť tak vycvičené, aby zo svojej určenej cesty nevybočili ani doprava, ani doľava. Obec má spoločne s obcou Rajka ešte jeden riečny prechod — prievoz na ramene Mošonského Dunaja. Premáva tu kompa. V roku 1397 kráľ Žigmund uložil Bratislavskej stolici, aby si Šamorín ponechal a užíval bez akýchkoľvek zásahov a úprav všetky svoje doterajšie potvrdené výsady a zvyklosti. Tento kráľ (Johann Matthia Kora- binsky: Geographisch-historisches und Produkten-Lexikon von Ungarn. Pressburg, 1786, 720—727.) v roku 1405 udeľuje Šamorínu nové privilégium: oslobodzuje mešťanov od platenia mýta a zbavuje ich aj ďalších podobných poplatkov (dávky, dane). Obec disponuje inštitúciou richtárstva s právomocou v záležitostiach hospodárskych, súkromnoprávnych a poriadkových. V tomto roku povyšujú obec do stavu kráľovského mesta so všetkými výsadami, aké v tom čase mala Bratislava. Dekrét o udelení týchto výsad je dodnes uložený v mestskom archíve. Šamorín zostáva slobodným kráľovským mestom až do roku 1465. Po tomto roku sa v rôznych listinách uvádza striedavo raz ako mesto, inokedy slobodné kráľovské mestečko (obec s mestskými právami). V roku 1411 udeľuje kráľ Žigmund Šamorínu právo konania dvoch jarmokov v roku — jedného na Helenu, druhého na Bartolomeja — a dvoch dobytčích trhov, vždy v deň pred spomínanými výkladnými jarmokmi. Strašná pohroma postihne Žitný ostrov v roku 1426. Dunaj sa vyleje z koryta a zmetie všetky hrádze a mosty. Obnova zničených brehov
