Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (19. évfolyam, 1995)
Stollmann, Andrej: Súmrak dropa na Žitnom ostrove
Dr. Andrej Stollinann Súmrak dropa na Žitnom ostrove Na pamiatku Pavla Parčeticha (1895 —1975), prvého správcu dropej rezervácie v Zlatnej na Ostrove! Najväčší náš autochtonný vták drop (Otis tarda) v minulom storočí patril k poľovnícky obhospodareným druhom. Nie nadarmo sa vraví, že „Lepší je dnes vrabec, ako zajtra túz“. Poľovanie' na dropov sa vykonávalo bez ohľadu na vek a pohlavie. Takto nedochádzalo k poruchám rovnováhy medzi kohútmi a sliepkami. Začiatkom dvadsiateho storočia prišlo však k zmene spôsobu lovu. Dôraz sa začal klásť na tzv. „prestárle kohúty“. Možno predpokladať, že práve tento nežiadúci trend bol postupnei — popri iných negatívach — začiatkom znižovania populácie dropa v Európe. Po druhej svetovej vojne lov dropov — kohútov na Slovensku bolo povolené od 1. do 30. apríla. Od r. 1951 sa dostal drop na listinu celoročne chránených poľovných druhov. Z hľadiska ochrany prírody dokonca bol kvalifikovaný ako druh požadujúci zvýšenú ochranu. Žiaľ tieto obmedzenia lovu, ako aj samotná druhová ochrana prišli prineskoro. Tak isto neprinieslo predpokladané výsledky v r. 1955 vyhlásená rezervácia na ochranu dropa so sídlom v Zlatnej na Ostrove, okr. Komárno. Napriek úsiliu pracovníkov tejto ustanovizne, nepodarilo dosiahnuť efektívna výsledky pri záchrane vykosených násad. Experiment odchovu a opätovného vypúšťania dropov do voľnej prírody neprinieslo očakávané výsledky. Drop je totiž konzervatívnym druhom s neschopnosťou prispôsobovania sa zmeneným podmienkam. V súčasnosti sa žiaľ splnila Kunsztova prognóza vyslovená už v r. 1927 o „súmraku dropa“ nielen na Žitnom ostrove. Drop sa napokon ocitol na listine krajne ohrozených druhov avifauny Slovenska na prvom mieste! Možno si klásť otázku — kde hľadať príčinu tohoto stavu? Azda v spôsobe trofejovej poľovačky na kohútov? Alebo je to dôsledok neznalosti biológie druhu, či výsledok globálnych civilizačných trendov vôbec? Na zamyslenie predkladáme čitateľom niekoľko mozaikovite podchytených odkazov z literatúry faktografie o danej problematike zo širšieho územia Podunajskej nížiny rozprestierajúcej sa po oboch stranách Dunaja. Podľa nášho vedomia prvé vyobrazenie dropa a pokus o monografické spracovania druhu vyšlo v r. 1781 v časopise „Ungarische Magazín“ v Bratislave. Autorom farebnej ilustrácie dropa bol J. M. Stock, text napísal Z. Huszty. Prvý uhorský poľovnícky zákon z r. 1883 v časti venovanej lovu zveri od 1. februára do 15. augusta zakazuje odlov dropa. To, že s dropmi sa v minulosti nemaznalo, môžem citovať z I. Chernela (1889) o spôsobe poľovačky na dropov v župe Moson-Sopron. Prípad sa odohral v minulom storočí: „Tu, vzhľadom na obrovské prívaly snehu, sa zhromaždilo veľké množstvo dropov zo širokého okolia, z ktorých počas týždeň trvajúcej poľovačky ulovili 42 dropov.“ V knihe O. Hermana o užitočnosti a škodlivosti vtákov (1901), ktorá vyšla v mnohých vydaniach, autor zdôrazňuje: „Drop je vzácny — šľachetný druh, ktorý už aj preto si zasluhuje ochranu.“ Treba poznamenať, že je to vôbec prvá cieľavedomá zmienka v prospech ochrany dropov!
