Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (19. évfolyam, 1995)
Šamorín očami Johanna Matthiu Korabinského
Mesto obklopujú lesy a báje, v ktorých rastú jasene, duby, osiky, jelše a tiedlingy. Tento druh stromov tu vytvára neveľký háj, ktorý sa nachádza asi na štvrť hodiny chôdze od mesta a ktorý nazývajú miestni1 obyvatelia Pomlingi. Nádherný pohľad sa nám naskytá, keď začínajú dozrievať plody tohto stromu. Preto za teplých letných dní, najmä v dňoch jarmočných a sviatočných, sem prichádza mnoho obyvateľov mesta za oddychom a osviežením. Ďalšia prechádzka nás zavedie do tzv. Jeruzálema na pasienku oproti obce Klédern (KilitiľJ. T,oto miesto nazývajú aj labyrintom a trvá štvrť, ba aj pol hodiny, kým ho celé prejdete, a kto si popletie cestu, dostane od spoločníkov tri buchnáty. Pôvod tejto zvyklosti nie je známy, je však isté, že patrí k veľmi starým šamorínskym tradíciám. Neďaleko odtiaľto stojí hostinec Zeiss, ktorý patrí grófstvu Illésháza. V blízkosti Dunaja stoja dve stodoly a 13 mlynov zariadených podľa nemeckého vzoru. Všetky patria obci Šamorín. Farský kostol je gotická stavba. Pred niekoľkými rokmi doň dala obec vyhotoviť nový oltár. Na vrcholci kostolnej veže je umiestnený medený veterník v tvare kohúta, ktorý sa otáča podľa smeru vetra. V celom štáte jedine tu sídli rád paulínov. Majú tu rozsiahly kláštor a mimoriadne prepychový kostol. Zo zakladacej listiny sa dozvedáme, že v roku 1690 cisár Leopold I. navrhol arcibiskupovi Jurajovi Széchenyimu založenie tejto rehole na území Uhorska. V roku 1695 bol zámer uskutočnený a arcibiskup venoval na tento účel 30 000 forintov. Karol VI. svojím nariadením vydaným v roku 1720 odobril činnosť rehole. Týmto aktom paulíni vošli do života mesta. Súhlas cirkvi dal biskupský vikár Pavol Spá*szai. v roku 1721 dostali mnísi od grófa Mikuláša Pálffyho povolenie na výstavbu kláštora. V roku 1723 ich snem uznal za príslušníkov štátu. V roku 1732 gróf Štefan Koháry odkázal reholi 20 000 forintov, ktoré jej vyplatil Ondrej Koháry. Teraz si už mohli dovoliť vybudovať kostol miesto doterajšej skromnej kaplnky. V krásnom letnom refektári (jedálni) kláštora sa nachádzajú portréty kráľa Štefana, kniežaťa Imricha, Karola VI., cisára Františka, Márie Terézie, Jozefa II., ako i zakladateľa rádu- Szelepcsényiho a Štefana Koháryho. Pobožnosti v nemeckom jazyku odbavujú mnísi, ktorí od roku 1778 vykonávajú služby i v dvoch vyšších ročníkoch elementárnej škcly. V roku 1785 mnísi dostávajú povolenie konzumovať mäso. Dovtedy totiž podľa pravidiel rehole smeli jesť po celý rok iba rybu, ale aj tú, ako i ostatné pokrmy, mohli pripravovať výlučne na olivovom oleji. Mali zakázané konzumovať syry, maslo, mlieko aj vajcia. Odteraz mali dovolené jesť všetky tieto jedlá. Na kraji mesta stojí nemocnica a kaplnka posvätená svätému DISMOVI, postavená v roku 1722 z dobrodenia grófky Terézie von Bicsay, dvorného radcu Paula von Jeszenak a istého tunajšieho obyvateľa. Obyvatelia evanjelického vyznania si zriadili modlitebňu v takzvanom nemeckom dome a vysvätili ju 31. júla 1785. Jej súčasťou bola aj elementárna škola. Pán notár Kecskés zaznamenal nasledovný nápis, ktorý sa nachádzal nad hlavným vchodom do budovy: Aeterno Deo saCra eX gratia Josephl II pil IVstI post LIMInlo erreCta Vt In ea flant oratlones pro rege et regno.
